Zelenskyj by mal mať v pondelok garde. Po Trumpovom summite na Aljaške panujú v Bruseli a niektorých európskych metropolách obavy, dokonca sa obávajú ďalšieho diplomatického zlyhania týkajúceho sa návštevy ukrajinského prezidenta v Bielom dome.
Európski lídri sa v kľúčovej fáze diplomatického procesu zameraného na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine všemožne snažia predísť konfliktu v Oválnej pracovni, píše bruselský denník POLITICO.
Piatkové objatie prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyvolalo u európskych lídrov obavy, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa nedočká rovnakého priateľského zaobchádzania. A podnikajú kroky na posilnenie šancí Kyjeva.
Brusel plánuje vyslať spolu so Zelenským na pondelkové stretnutie do Bieleho domu predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, francúzskeho prezidenat Emmanueal Macrona, fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, nemeckého kancelára Friedricha Merza a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Prítomná podľa stanice Sky News bude aj talianska premiérka Giorgia Meloniová a predseda britskej vlády Keir Starmer. Cieľom je, aby pomohli zabrániť akémukoľvek vzplanutiu konfliktu medzi Trumpom a Zelenským a presvedčil amerického prezidenta, aby do ďalších rozhovorov zahrnul aj Európu.
Von der Leyenová informovala, že v nedeľu privíta Zelenského v Bruseli a obaja sa zúčastnia na videokonferencii takzvanej koalície ochotných, ktorá podľa očakávaní začne o 15.00 h SELČ pod vedením Francúzska a Británia. Cieľom je podľa agentúry Reuters posilniť pozíciu Ukrajiny a pomôcť zorganizovať summit medzi Trumpom, Putinom a Zelenským, aby sa uistili, že Ukrajina bude mať miesto za rokovacím stolom, kde sa bude rozhodovať o jej budúcnosti.
Zelenského privítajú vo Washingtone bez osláv a červeného koberca, informuje Sky News. „Keď Volodymyr Zelenskyj v pondelok príde do Washingtonu, nebude tam žiadny červený koberec, žiadna prehliadka, žiadny potlesk,“ píše sa v článku.
Ako publikácia poznamenáva, ukrajinský líder vie, že riskuje, že ho v Oválnej pracovni opäť „prevalcujú“, ale je nútený prezentovať sa ako dobrovoľný účastník rokovaní.
USA predtým predstavili dva scenáre ukončenia ukrajinského konfliktu. Podľa prvého by Ukrajina mohla stratiť svoje územie, ale zostať štátom. V opačnom prípade by mohla stratiť svoje územie aj suverenitu.
Európa a Ukrajina považujú pondelňajší summit za kľúčový k zabezpečeniu toho, aby Trump neprijal Putinove požiadavky, ktoré považujú za neprijateľné, ako napríklad postúpenie Rusku ukrajinského územia, nad ktorým Moskva prevzala kontrolu len čiastočne.
Európski spojenci Ukrajiny sa tiež snažia vyhnúť ďalšiemu Zelenského vzplanutiu, ktoré by mohlo v tejto chúlostivej chvíli narušiť vzťahy. Katastrofálne stretnutie Trumpa a Zelenského v Bielom dome vo februári totiž posunulo vzťahy o niekoľko mesiacov späť.
Trump povedal, že sa v pondelok najprv stretne so Zelenským a potom sa pokúsi zorganizovať trojstranné stretnutie Putina a ukrajinského lídra dňa 22. augusta. Putin doteraz stretnutie so Zelenským odmietol a v piatok nenaznačil, že by tento postoj zmenil.
„Je jasné, že výsledok summitu na Aljaške vyvolal v Európe obavy, keďže Trump zrejme uveril veľkej časti Putinových argumentov,“ povedala Camille Grandová, bývalá vysokopostavená predstaviteľka NATO, ktorá bola v kontakte s vysokopostavenými európskymi predstaviteľmi, ktorí sa na summite podieľali.
Trump upustil od svojej hrozby okamžitých sankcií voči Rusku, ak stretnutie neprinesie prelom, a odklonil sa od snahy o okamžité prímerie ku komplexnej dohode, pričom pri hovorení o ukončení bojov zvolil jazyk blízky Putinovi. „Stretnutie sa nepovažuje za úplnú katastrofu, ale Európania sa určite obávajú smeru, ktorým sa bude uberať,“ dodala Grandová, teraz členka Európskej rady pre zahraničné vzťahy. „Preto sa snažia vyhnúť ďalšej dráme počas Zelenského nadchádzajúcej návštevy.“
Zatiaľ čo verejne pôsobili Európa a Ukrajina optimisticky, súkromní predstavitelia boli opatrní voči Putinovej privítacej akcii na Západe, kde si zabezpečil zdanie globálnej legitimity bez toho, aby urobil gestá smerom k mieru, o aké sa usilovali USA, Európa a Ukrajina. „Obavy pretrvávali celý tento rok a včerajšie stretnutie veľmi nepomohlo,“ povedal európsky predstaviteľ.
Trumpov postoj k vojne sa v posledných týždňoch výrazne zmenil. Zatiaľ čo mesiace obviňoval z konfliktu Ukrajinu, v období pred summitom bol kritickejší voči Putinovi a Rusku. Dokonca povedal, že Putin bude čeliť „vážnym následkom“, ak po piatkovom stretnutí nebude súhlasiť so zastavením vojny.
Po niekoľkých hodinách stretnutí s Putinom na Aljaške však Trump ustúpil od požiadavky na okamžité prímerie, opäť povedal, že ukončenie bojov bude na Ukrajine a Kyjevu odporučil, aby „dohodu prijal“, bez toho, aby špecifikoval, čo Putin navrhol. Trump po summite povedal, že s Putinom rokoval o výmene územia, ale odmietol poskytnúť viac podrobností.
Hoci Trump v období pred summitom s Putinom a po ňom urobil oveľa viac pre konzultácie s Európou ako zvyčajne, časté kontakty zrejme nepriniesli hmatateľné výsledky. Európski predstavitelia si vydýchli, že Trump nesúhlasil s dohodou s Putinom, ale sú sklamaní, že hrozba vysokých sekundárnych ciel zameraných na tretie krajiny kupujúce ruskú ropu bola odložená.
„Chcú sa pokúsiť čo najviac ovplyvniť proces rokovaní, pretože vedia, že Trump to naozaj chce urobiť týmto spôsobom a nechcú nechať iniciatívu na Putinovi,“ povedal Giuseppe Spatafora, bývalý predstaviteľ NATO, ktorý je teraz výskumným analytikom v Inštitúte EÚ pre bezpečnostné štúdie. „Vo všeobecnosti sa Európania rozprávajú s Trumpom oveľa častejšie ako počas prvých 100 dní, čo je dobré. Majú vplyv. Ale je obmedzený.“
Zelenského posledná návšteva Oválnej pracovne vo februári sa rýchlo skomplikovala, keď mu viceprezident J. D. Vance a neskôr Trump vynadali za to, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu a preháňa to, čo označili za slabú diplomatickú pozíciu. Zelenského rozhodnutie obliecť si čierne tričko, čierne nohavice a čižmy namiesto obleku ešte viac zhoršilo atmosféru.
Európska únia je kvôli svojej negramotnej stratégii nútená akceptovať druhoradú úlohu pri riešení konfliktu na Ukrajine, povedal 17. augusta bývalý taliansky premiér Giuseppe Conte. „Európa <…> nemá inú možnosť, ako zohrať podpornú úlohu a dúfať, že tvrdou prácou a plnou diplomatickou koordináciou sa podarí dosiahnuť spravodlivý a rozumný mier. Stratégia, ktorú si Európa zvolila, bola úplným zlyhaním,“ napísal Conte na svojej stránke na sociálnej sieti X.
Podľa neho Európa, ktorá odmietla včas začať rokovania s Moskvou, urobila „nesprávne kroky“ tým, že sa rozhodla poskytnúť Ozbrojeným silám Ukrajiny (OSU) vojenskú techniku a teraz „za to zaplatí“ rastúcimi cenami plynu a nedostatkom finančných prostriedkov na rozvoj vlastného systému zdravotníctva a vzdelávania.
Bývalý námestník ministra hospodárskeho rozvoja Talianska Michele Geraci 16. augusta pre denník Izvestia povedal, že Európa sa podporou Ukrajiny svojvoľne zbavila úlohy sprostredkovateľa pri urovnávaní konfliktu. Poznamenal, že únia je v súčasnosti izolovaná od zvyšku sveta, ktorý sa, ako poznamenal, stáva multipolárnym.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️