História Turínskeho plátna sa datuje od roku 1357. Vtedy  bolo po prvýkrát verejne vystavené v Lirey vo Francúzsku. Traduje sa, že plátno zobrazuje otlačok tela ukrižovaného muža, a veriaci veria, že ide o pohrebné plátno Ježiša Krista. Relikvia sa v súčasnosti nachádza v katedrále sv. Jána Krstiteľa v talianskom Turíne. Príležitostne je vystavovaná pre verejnosť. Vnímaná je, ako jedna z najuctievanejších relikvií.

Turínske plátno je ľanová plachta rozmerov 4,36 × 1,1 m. Je jednou z najvýznamnejších kresťanských relikvií. Keďže podľa tradície ide o ľanovú plachtu, do ktorej Jozef z Arimatey a Nikodém zabalili telo umučeného Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z kríža. 
Vznikla však štúdia, podľa ktorej je všetko inak. Časopis Archaerometry zverejnil informáciu, že Turínske plátno je skôr umeleckým dielom, ako skutočnou relikviou.
Cirkevní strážcovia Turínskeho plátna však upozorňujú na fakt, že táto pochybnosť je tu už viac, ako sto rokov. V 70-tych rokoch minulého storočia bola vyvrátená, Turínsky arcibiskup preto situáciu odmietol komentovať. Strážcovia Turínskeho plátna sa odvolávajú na vedca, ktorý pred 50-timi rokmi radil podobným pochybovačom, aby sa nenechali oklamať.

Socha s nízkym reliéfom

Podľa vedcov by totiž odtlačok tela na plátne pri zabalení skutočného človeka vyzeral úplne inak. Ešte v r. 2018 vyšiel výskum, podľa ktorého ide skôr o umelecké dielo, keďže škvrny nezodpovedajú reálnemu odtlačku krvi. Najnovší výskum Cícera Moraesa podporuje tvrdenie, že na plátne nie je reálny odtlačok tela. Pomocou softvéru porovnal, ako by vyzerala látka reálne omotaná okolo ľudského tela a porovnal to s plátnom položeným na soche s nízkym reliéfom. Odtlačok reálneho tela by bol omnoho širší a viac roztiahnutý. V prospech jeho výskumu hovorí aj fakt, že v období, do ktorého sa Turínske plátno datuje, boli bssreliéfy populárnou formou umenia.
„Táto práca ponúka nový pohľad na pôvod obrazu Turínskeho plátna. Zároveň ukazuje, ako môžu digitálne technológie pomôcť pri riešení alebo odhaľovaní historických záhad a prepájať vedu, umenie a technológie pri spoločnom hľadaní odpovedí,“  napísal v štúdii Moraes.

Cirkev tvrdí: nie je to žiadna novinka

Moraesov výskum potvrdzuje výsledok známy už od prvých štúdií, ktoré prebehli v r. 1902. Ten hovorí, že obraz na plátne je konfigurovaný, ako ortogonálna projekcia, uviedla Archikonfraternita Najsvätejšieho Plátna, ktorá je rešpektovaná ako jeden zo „strážcov Turínskeho plátna“.
Výskumy v rámci výskumného projektu Turínskeho plátna zo 70-tych rokov minulého storočia medzitým vylúčili „vytvorenie obrazu maľovaním, [trením] basreliéfom alebo kontaktom s rozpálenou sochou/basreliéfom“.

Povrchné závery

 „Nemám dôvod komentovať hypotézy voľne formulované vedcami s rôznou mierou dôveryhodnosti,“  povedal ďalší zo strážcov plátna, turínsky kardinál Roberto Repole k Moraesovej štúdií. Tá podľa cirkvi neprebehla za pomoci softvéru, ktorý by bol špeciálne navrhnutý na vedecké účely. Arcibiskup tiež poukázal na obavy z povrchnosti niektorých záverov, ktoré pri bližšom skúmaní prezentovaného diela často neobstoja.

Nenechajte sa oklamať

Vo svojej tlačovej správe strážcovia Turínskeho plátna citovali teoretického fyzika Richarda Feynmana  zo 70. rokov 20. storočia. „Ak robíte experiment, mali by ste nahlásiť všetko, čo by podľa vás mohlo spôsobiť jeho neplatnosť – nielen to, čo si myslíte, že je na ňom správne,“ apeloval vtedy Feynman na vedcov. Moraesa strážcovia Turínskeho plátna označilo za „najľahšie oklamateľnú osobu“, pričom nenechať sa oklamať je prvou zásadou.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️