Ministerka kultúry chce zanechať pamäť. Zatiaľ po nej zostáva piskot.
Martina Šimkovičová si spravila poriadok. Aspoň podľa vlastných slov. Zakročila proti “gender ideológii”, prečistila niektoré dotačné schémy, spravila si z Fondu na podporu umenia ukážkový štábny priestor. Jej agenda je čitateľná, ideologicky jasne vymedzená. A predsa – kamkoľvek príde, čaká ju piskot. Aj na folklórnom festivale. Aj tam, kde by to čakať nemala.
Pýtajme sa prečo. Odpoveď možno začína pri Štefánikovi
Ministerka nedávno podpísala zmluvu na bustu generála Milana Rastislava Štefánika za viac než 61-tisíc eur. Bronzová hlava má stáť na vojenskom cintoríne v Ríme. Autorom je Milan Lukáč, ministerstvu údajne odporučený odbornou komisiou. Koľko autorov bolo oslovených? Aké boli kritériá výberu? Ako vznikla suma? Nevieme. Nevie to verejnosť, nevedia to médiá, nevieme to ani my.
Ale vieme niečo iné: na rekonštrukciu budovy Slovenského národného múzea už peniaze nie sú. Zrušená súťaž. Odložený projekt. Ministerstvo hovorí o realite verejných financií, rozpočtových obmedzeniach, o nevyhnutnosti “hľadať iné riešenia”.
Ale to neplatí pre všetko. Pre bustu sa našlo.
Poriadok selektívneho vkusu
Martina Šimkovičová tvrdí, že robí poriadok. Ale je to poriadok podľa chuti. Ministerstvo kultúry dnes nie je inštitúciou, ktorá by konsolidovala systémovo. Je to miesto, kde sa šetrí na tom, čo nie je ideologicky po ruke, a míňa na to, čo “dobre znie”. Busta Štefánika nie je zlý nápad – v inom čase, v inom nastavení, možno v inom mieste. Ale v situácii, keď nám padajú múzeá na hlavu, pôsobí ako pamätník nesprávneho načasovania.
Táto vláda sa oháňa rozpočtovou zodpovednosťou. Kultúra počúva, že nemá byť “nenažraná”, že sa musí uskromniť. No zároveň sa míňa na bronzové busty, ktoré nikto nepýtal. Nie je to len otázka estetiky. Je to otázka dôvery. Ľudia na Slovensku nie sú proti Štefánikovi. Sú proti tomu, že sa kašle na základy, ale zlatí sa na vrcholky.
A potom ten piskot
Ministerka dnes chodí po podujatiach so sprievodom, v limuzíne, s vlastným PR, ale stále bez rešpektu. Ten si totiž nekúpite ani bustou, ani zmenou loga, ani čistkami v dotačných schémach. Rešpekt rastie z činov, ktoré majú hlavu, pätu – a verejný záujem.
Štefánikova busta v Ríme nezachráni slovenskú kultúru. Nepomôže umelcom, nezabezpečí rekonštrukciu múzea, neotvorí galérie. Je to iba hlava – v čase, keď nám chýba celá kostra systému.
Kultúra pod vedením Martiny Šimkovičovej nemá momentálne ani stratégiu, ani autoritu, ani vierohodnosť. Má len správnu ideológiu a nejaké to PR. A to je málo. Aj na bustu. Aj na ministerku.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik