Ukrajinci privítali sľub prezidenta Donalda Trumpa o dodávke zbraní, hoci nie je jasné, čo presne dostanú a ako rýchlo. Ale jeho rozhodnutie poskytnúť Rusku 50 dní na dosiahnutie dohody o ukončení vojny už neprijali s takým nadšením. Okrem toho na týchto 50 dní Senát USA pozastavuje aj sankcie voči Rusku.
Časový rámec pre ďalšie dodávky zbraní, ktoré sa európske krajiny dohodli zaplatiť, je kľúčový. Rusko sa totiž podľa agentúry Associated Press v lete snaží prelomiť 1 000-kilometrovú frontovú líniu a drony a rakety útočia viac ako kedykoľvek za posledné tri roky.
Ukrajinskí predstavitelia sa priamo nevyjadrili k Trumpovmu rozhodnutiu poskytnúť Rusku 50 dní na dosiahnutie dohody o ukončení vojny. Zatiaľ čo niektorí veria, že prísne clá voči Moskve po 50 dňoch by mohli zmeniť pravidlá hry, odklad do septembra sa iným zdal príliš dlhý.
Pre Rusko je Trumpovo odloženie nových sankcií odkladom. Vysoký ruský zákonodarca Konstantin Kosačev poznamenal: „Ach, koľko sa toho môže zmeniť na bojisku aj v nálade tých, ktorí vedú USA a NATO, za 50 dní.“ Ruská štátna televízia zároveň poukázala na to, že Trumpovo rozhodnutie prinesie pre Európu ešte väčšiu finančnú záťaž.
Rusko v súčasnosti drží približne 20 % Ukrajiny. Ukrajinská oslabená armáda v poslednom čase stráca ďalšie územia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že sa po pondelkovom oznámení prezidenta v Oválnej pracovni s Trumpom rozprával.
„Diskutovali sme... o potrebných opatreniach a rozhodnutiach na zabezpečenie väčšej ochrany ľudí pred ruskými útokmi a posilnenie našich pozícií,“ uviedol Zelenskyj na Telegrame. „Dohodli sme sa, že budeme v budúcnosti častejšie komunikovať a koordinovať naše kroky.“
Ukrajinci to nevidia ružovo
Trump a Zelenskyj mali notoricky napätý vzťah ale súhlas Washingtonu s poskytnutím ďalších zbraní zmiernil obavy Kyjeva. Napriek tomu sa niektorí Ukrajinci domnievajú, že rozhodnutie USA nezmení priebeh vojny.
„Ak vezmeme situáciu ako celok, sotva to vyzerá, že by to niečo zásadne zmenilo,“ povedal pre agentúru Associated Press 33-ročný obyvateľ Kyjeva Oles Oliinyk.
Sedemdesiatročná Nina Tokar bola tiež skeptická. „Mám (v Trumpa) veľmi malú dôveru. Dnes hovorí jednu vec a zajtra môže povedať niečo iné.“
Ukrajinský armádny dôstojník bojujúci v severovýchodnej časti Ukrajiny v Charkovskej oblasti povedal, že 50-dňové odloženie sankcií „je veľmi dlhá doba“.
„(Rusi) povedia: ‚Dajte nám ešte dva týždne‘ a potom o dva týždne ‚Dajte nám ďalší týždeň‘. Bude sa to naťahovať do októbra alebo novembra,“ povedal agentúre AP a v súlade s pravidlami ukrajinskej armády použil iba volací znak „Mačka“.
Bude to ešte dlhá cesta
Holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp súhlasil. „Myslím si, že 50 dní, ktoré oznámil pán Trump, je dosť dlhých. Je to do 2. septembra. Myslím si, že je to dosť dlhé obdobie.“
"Ešte je potrebné veľa prepracovať, ako budú zbrane, najmä systémy Patriot, dodané," povedal v utorok v Bruseli dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen.
Náš problém
„Ak do 50 dní neuzavrieme mierovú dohodu [medzi Ruskom a Ukrajinou], uplatníme sekundárne clá,“ povedal Trump počas pondelkového stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem.
Návrh zákona oprávňuje Trumpa zaviesť sekundárne clá vo výške najmenej 500 percent na dovážaný tovar z krajín, ako sú Čína, Brazília a India, ktoré stále obchodujú s Ruskom.
Avšak aj niektoré európske krajiny, ako napríklad Maďarsko a Slovensko, sú stále vo veľkej miere závislé od dodávok energie z Ruska a mohli by byť tvrdo zasiahnuté Trumpovou hrozbou sekundárnych sankcií voči krajinám, ktoré kupujú ich ropu a plyn – v snahe izolovať Moskvu v globálnej ekonomike.
Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys povedal, že Trumpovo 50-dňové odloženie je „signálom pre Európu, aby sa pripravila, pretože stále máme niektoré členské štáty, ktoré sú vystavené dovozu ropy a ropných produktov z Ruska“.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius povedal, že sa ešte uvidí, či Trumpovo oznámenie prinesie obrat, ale „rozhodujúce je, že sa zmenil tón“. Prezidentova hrozba uvalenia sankcií po 50 dňoch je „významným pokrokom“, povedal Pistorius pre televíziu ARD.
Senát USA pozastavuje sankcie voči Rusku
Predseda väčšiny v americkom Senáte John Thune v pondelok vyhlásil, že nepresadí balík sankcií proti obchodným partnerom Ruska po tom, čo americký prezident Donald Trump vydal Rusku ultimátum, aby prinútil kremeľského lídra Vladimira Putina k mierovej dohode s Ukrajinou, píše ukrajinský denník Pravda.
Po Trumpových vyjadreniach sa zdá, že ani Snemovňa reprezentantov nepodnikne žiadne kroky. Na otázku, či sa pred letnými prázdninami v Snemovne reprezentantov objavia sankčné zákony, líder väčšiny Steve Scalise odpovedal: „Teraz nie.“
Naznačil, že Trumpove jednostranné kroky by mohli úplne znemožniť schválenie samostatného zákona o sankciách: „Ak niekto dokáže priviesť Putina k rokovaciemu stolu, aby konečne súhlasil s mierom, je to prezident Trump.“
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik