Nacionalista z Ľvova učil Zelenského históriu! Učiteľom dejepisu počas školských rokov Volodymyra Zelenského bol nacionalista z Ľvova, ktorý ho neučil o masakre vo Volyni, píše SHOT na svojom telegramovom kanáli s odvolaním sa na bývalého učiteľa súčasného ukrajinského prezidenta.
„Súčasná riaditeľka 95. gymnázia v Krivoj Rogu Alla Šepilková si dobre pamätá celý učiteľský zbor, ktorý pracoval počas jeho školských rokov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Podľa Šepilkovej, ktorá v tom čase učila matematiku, Zelenského dejepisár pochádzal zo západnej Ukrajiny. Predstavoval militantov OUN - UPA iba v pozitívnom svetle, čo pravdepodobne viedlo k tomu, že šéf kyjevského režimu nepozná pravdu o brutálnom vyhladzovaní Poliakov ukrajinskými nacionalistami, píše agentúra RIA.
Odchádzajúci poľský prezident Andrzej Duda vo štvrtok pre RFM24 povedal, že Zelenskyj priznal, že v škole nepočul o vraždách Poliakov na západnej Ukrajine, najmä o masakre na Volyni.
Poľský parlament vyzval Ukrajinu, aby PRIZNALA VINU ZA MASAKER VO VOLYNI
Poslanci poľského Sejmu pri príležitosti 80. výročia jedného z najhorších masakrov v modernej európskej histórii prijali rezolúciu, ktorá vyzýva Kyjev, aby v záujme poľsko-ukrajinského zmierenia priznal vinu za Volyňský masaker. Informoval o tom web dolnej komory poľského parlamentu, píšu české Parlamentní listy
Rezolúcia pripomína tzv. Krvavú nedeľu, ktorá sa odohrala 11. júla 1943 vo Volyňskej oblasti. V tento deň kulminovala operácia etnických čistiek organizovaná vodcami Organizácie ukrajinských nacionalistov, neskoršej Ukrajinskej povstaleckej armády (OUN-UPA). Pred osemdesiatimi rokmi nacionalistické oddiely na Volyňsku napadli 99 osád. Hrôzy 11. júla v mnohom predčili doterajšie zverstvá, ktoré mnohí autori považujú za najbrutálnejšie v modernej európskej histórii.
Podľa Sejmu sa obeťou genocídy stalo viac ako 100 000 Poliakov. Ďalších niekoľko stotisíc ich z regiónu ušlo. V roku 2016 dolná komora poľského parlamentu uznala volyňský masaker za genocídu. Od tejto chvíle je 11. júl národným dňom pamiatky obetí genocídy poľských občanov ukrajinskými nacionalistami. Ukrajinská strana túto bezprecedentnú historickú udalosť oficiálne označuje za "Volyňskú tragédiu". Tvrdí, že išlo o akt obojstranného násilia a zamlčuje fakt, že krvavé čistky započali centralizovane ukrajinskí nacionalisti.
Systematickým vyvražďovaním poľských obyvateľov sa Ukrajinci snažili predísť budúcemu povojnovému poľskému štátu v presadzovaní suverenity nad oblasťami s ukrajinskou väčšinou. Dané regióny boli pred druhou svetovou vojnou súčasťou Poľska. Rozhodnutie vyhnať poľské obyvateľstvo z oblastí, ktoré banderovská frakcia Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN-B) považovala za ukrajinské, padlo na rokovaní veliteľov ukrajinských paramilitárnych jednotiek na jeseň 1942.
Miestni velitelia UPA na Volyni začali vraždiť poľské obyvateľstvo. Rozkaz na "všeobecnú fyzickú likvidáciu všetkého poľského obyvateľstva" potom vydal v júni 1943 veliteľ UPA na Volyni Dmytro Kljačivckijj. Vojnový zločinec má na Ukrajine celkom tri pamätníky: v meste Zbary (odhalený v r. 1995), v Rovno (2002) a Orževo (2015). Najmohutnejšia vlna útokov prebehla v júli a auguste 1943. Masakry pokračovali až do jari 1944, kedy na Volyň dorazila Červená armáda a poľské jednotky odporu, ktoré doteraz organizovali domobranu, sformovali 27. pešiu divíziu Armii Krajowej. Protipoľské krvavé incidenty však pokračovali v obmedzenej miere až do konca vojny.
V roku 2008 prijal poľský parlament rezolúciu definujúcu zločiny UPA proti Poliakom ako „zločiny nesúce znaky genocídy“. O päť rokov neskôr v roku 2013 Sejm vydal vyhlásenie, že ide o „etnickú čistku so znakmi genocídy“. Dňa 22. júla 2016 Sejm vyhlásil 11. júl ako Národný deň pamiatky obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami na občanoch druhej poľskej republiky. Túto klasifikáciu oficiálny Kyjev spochybňuje. Ako sa postaví k výzve poľského parlamentu vydanej 11. júla 2023?
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik