Spojené kráľovstvo a Francúzsko formujú jadro medzinárodnej koalície, ktorá má v prípade prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou okamžite zasiahnuť – tentokrát nie zbraňami, ale bezpečnostným dohľadom. Lídri oboch krajín, britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron, oznámili plán vyslať na Ukrajinu až 50 000 vojakov s cieľom zabezpečiť mier a stabilitu, informuje TOPNEWS.
Na spoločnej tlačovej konferencii deklarovali, že misia bude pripravená v momente, keď padne dohoda o prímerí. Kontingent vznikne pod hlavičkou tzv. koalície ochotných, do ktorej sa zapája viac než tridsať krajín. Tie majú za cieľ garantovať budúce dodržiavanie mierovej dohody a chrániť Ukrajinu pred možnými porušeniami zo strany Ruska.
Vzdušný priestor, Čierne more aj hranice
„Sme pripravení konať hneď v prvý deň prímeria,“ vyhlásil Macron. Podľa neho bude kontingent operovať pod spoločným velením a zameria sa na monitorovanie ukrajinského vzdušného priestoru, kontrolu pobrežia Čierneho mora, ale aj pomoc pri obnove bojovej schopnosti ukrajinskej armády.
Veliteľské centrum bude mať sídlo v Paríži, no v priebehu roka sa presunie do Londýna. Koordinačné centrum v Kyjeve bude viesť britský generál vo vysokej hodnosti. Účasť budú tvoriť profesionálni vojaci i dobrovoľníci.
Bez NATO, bez EÚ – ale s jasným cieľom
Macron zároveň upozornil, že misia nepočíta so schválením zo strany Európskej únie či NATO. Tento krok má za cieľ obísť prípadné veto niektorých členských štátov, ktoré by mohli byť voči vojenskej prítomnosti na Ukrajine skeptické.
Plán vzbudil pozornosť a podporu aj priamo v Kyjeve. Prezident Volodymyr Zelenskyj víta iniciatívu ako kľúčový krok k vytvoreniu medzinárodného bezpečnostného rámca, ktorý má odradiť Rusko od ďalšej agresie. „Ukrajina potrebuje trvalé a dôveryhodné záruky. Táto misia môže byť základom nového bezpečnostného poriadku v Európe,“ vyhlásil.
Moskva reaguje podráždene
Naopak, v Moskve vyvolal plán západných lídrov ostrú reakciu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil projekt za „nepriateľský akt“, ktorý znemožňuje rovnocenný dialóg. Rusko podľa neho nevidí spôsob, ako by nasadenie takéhoto kontingentu mohlo byť zladené s mierovým procesom.
„Akýkoľvek zahraničný vojenský kontingent bez nášho súhlasu bude vnímaný ako priamy zásah do konfliktu,“ varoval Lavrov.
Nová kapitola európskej bezpečnosti?
Zatiaľ čo diplomatické rokovania o prímerí medzi Kyjevom a Moskvou pokračujú v tieni neoficiálnych kontaktov s tzv. „koalíciou ochotných“, príprava na deň D už beží naplno. Ak sa plán zrealizuje, pôjde o najväčšiu vojenskú operáciu Západu na európskej pôde od vojny v bývalej Juhoslávii.
Či to bude misia mieru, alebo iskra nového napätia, ukážu najbližšie mesiace.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik