Koniec ľavicového monopolu na definovanie demokracie? Spolu so štvrtkovým hlasovaním o nedôvere sa parlamentná rozprava o tomto hlasovaní v pondelok 7. júla nadlho zapíše do dejín Európskeho parlamentu. Nie preto, že by hlasovanie malo nejakú šancu uspieť a zvrhnúť Komisiu – ani tí, ktorí ho proti von der Leyenovej iniciovali, neveria, že sa to stane – ale preto, že odhalilo trhliny v múroch rozpadajúceho sa impéria šéfky Európskej Komisie. Impéria, ktoré sa po pondelku určite pokúsi posilniť ešte autoritárskymi zásahmi, ale aspoň na chvíľu celá Európa videla, že kráľovná je nahá.
Návrh na vyslovenie nedôvery voči von der Leyenovej podalo 75 prevažne národných konzervatívnych poslancov Európskeho parlamentu zo skupín ECR, PfE a ESN a je to prvýkrát za viac ako desať rokov, čo sa niekomu podarilo zhromaždiť potrebný počet podpisov na spustenie procesu, informuje portál European Conservative.
Vo svojom odôvodnení poslanci Európskeho parlamentu citovali predovšetkým rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (ESD) proti šéfke Komisie v škandále „Pfizergate“. Napriek tomuto rozhodnutiu stále odmieta zverejniť textové správy s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom, prostredníctvom ktorých vyjednala najväčšiu časť obstarávania viac ako desiatich vakcín pre každého európskeho občana; inak známe ako „najväčší korupčný škandál v dejinách ľudstva“.
Okrem prípadu Pfizergate sa v návrhu uvádza aj nezákonné zasahovanie do národných volieb prostredníctvom zaujatej cenzúry sociálnych médií prostredníctvom zákona o službách pre dáta (DSA) ; a „nesprávne uplatnenie“ klauzuly o núdzovom stave s cieľom obísť Parlament a urýchliť program zbrojenia SAFE v hodnote 150 miliárd eur, v súvislosti s ktorým sa Európsky parlament minulý mesiac jednomyseľne rozhodol zažalovať Komisiu.
„Nedemokratická koncentrácia rozhodnutí v rukách predsedkyne Európskej komisie je v rozpore so zásadami bŕzd a protiváh,“ vysvetlil vo svojom úvodnom prejave rumunský poslanec Európskeho parlamentu a bývalý profesor práva Gheorghe Piperea (ECR), autor návrhu. „Hlas ľudu je jasný. ... Boli sme zvolení, aby sme vyčistili túto snemovňu. Ako povedal Churchill, toto je začiatok konca.“
Von der Leyenová zaujala stanovisko s namysleným pocitom nadradenosti, pretože vedela, že konzervatívci nemajú šancu dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu potrebnú na jej zosadenie. Teda, ak sa hlasovanie vôbec uskutoční. Parlamentné zdroje naznačili, že zo strany predsedníctva je vyvíjaný obrovský tlak na signatárov, aby stiahli svoju podporu návrhu, a stačí, aby tak do štvrtka urobili len štyria poslanci Európskeho parlamentu, aby sa hlasovanie zrušilo.
Napriek tomu von der Leyenová so sebou do Štrasburgu priviedla celé kolégium komisárov, a to ako kvôli emocionálnej podpore, tak aj kvôli vyslaniu politického odkazu: hlasujte proti mne a všetkých 27 komisárov padne – vrátane tých, ktorých vymenovali vaše vlády – a vina bude na vás.
Potom nezačala riešiť obavy v dokumente, ale okamžite sa pokúsila delegitimizovať tých, ktorí ho podpísali.
„Je to vyňaté z najstaršej stratégie extrémistov: polarizácie spoločnosti a narúšania dôvery v demokraciu falošnými tvrdeniami o zasahovaní do volieb a pokusom o prepísanie histórie toho, ako úspešne Európa spoločne prekonala globálnu pandémiu,“ povedala von der Leyenová.
"Máme na výber: môžeme nasledovať pána Piperu v jeho svete konšpirácií a údajných zlovestných plánov, ktoré nazýva „Brusel“, alebo to môžeme jasne označiť za to, čím to je: ďalší hrubý pokus vraziť klin medzi naše inštitúcie, medzi proeurópske a prodemokratické sily tohto Parlamentu. A to nikdy nesmieme dopustiť."
Po tejto majstrovskej triede gaslightingu šéfka komisie prerozprávala „pravdivý príbeh“ pandémie. Od prvých záberov „vojenských nákladných vozidiel plných mŕtvol prechádzajúcich v noci cez Bergamo“ až po veľkolepé politické a vedecké úspechy, ktoré podľa nej viedli k „život zachraňujúcim vakcínam“ a „digitálnym certifikátom“, ktoré ukončili pandémiu.
„Toto je Európa solidarity, ktorú milujem a ktorú extrémisti nenávidia!“ vyhlásila von der Leyenová. „A toto je pravdivý príbeh pandémie. Všetci by sme na ňu mali byť hrdí a nikdy by sme nemali dovoliť extrémistom prepísať históriu.“
V miestnosti sa od začiatku stupňovalo napätie a v tejto chvíli sa hlasné „bučanie“ a výkriky „Klamárka!“ z pravej strany sály stali príliš hlasnými na to, aby predsedkyňa Komisie pokračovala, a predsedovi Parlamentu trvalo dobrú minútu, kým upokojil nepoddajný dav. Táto malá súhra však stále zanechala na von der Leyenovej pretrvávajúci dojem, pretože si, pravdepodobne, nikdy seba nepredstavovala v tejto pozícii, a všetka jej predchádzajúca samoľúba sebadôvera sa akoby v okamihu vyparila.
Pokiaľ ide o konkrétne obvinenia z „Pfizergate“, spomenula iba to, že, „samozrejme“, bola v kontakte s „špičkovými“ spoločnosťami, ale nič nebolo dohodnuté tajne a tvrdenie, že zmluvy sú nevhodné, je „jednoducho nesprávne“. Ani sa však nepokúsila riešiť problém, ktorým je rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Ak je von der Leyenová zástankyňou transparentnosti, za akú sa vydáva, prečo potom odmieta zverejniť textové správy aj po tom, čo jej to nariadil najvyšší európsky súd?
Potom ukončila najdôležitejšou časťou svojho prejavu: výzvou proti svojim údajným nepriateľom Európy: "Vstúpili sme do veku boja medzi demokraciou a neliberalizmom... podporovaného bábkarmi v Rusku a inde."
Jej riešenie na záchranu Európy pred týmto „hnutím poháňaným konšpiráciami, od antivakcinátorov až po Putinových apologétov“, je jednoduché: naďalej sa sústreďovať na to, čo si Európania najviac želajú, a to je obrana „európskych hodnôt“, povedala von der Leyenová. Inými slovami, pripravte sa na stále väčšie uchopenie moci proti „extrémizmu“ v mene demokracie.
Prejav si vyslúžil rozpačitý standing ovation od vlastnej skupiny EĽS, ktorej je Ursula predsedníčka, ale poslanci Európskeho parlamentu si rýchlo sadli, keď si uvedomili, že sú jediní, ktorí to robia. Nie nadarmo, pretože tento moment zároveň vyniesol na povrch najhlbšie zášti medzi stranami stredoľavej „koalície Uršuly“, ktoré boli v následnej debate pripravené sa navzájom roztrhať na kusy.
„Pán Weber, dovoľte mi, aby som bola úplne jasná, tento návrh je priamym dôsledkom zlyhania vašej úplne pomýlenej stratégie,“ povedala predsedníčka socialistickej skupiny S&D Iratxe García predsedovi EPP a obvinila ho zo spojenectva s „krajne pravicovou“ stranou ECR a niekedy aj s PfE za posledný rok, hoci takzvaná „stredopravica“ stále vo viac ako 90 % prípadov hlasuje s ľavicou.
„Ako môžete brániť EÚ, ak sa spojíte s tými, ktorí popierajú klimatické zmeny, útočia na Agendu 2030, pohŕdajú vedou, umlčujú ženy, obhajujú nacizmus alebo sa spoja s Putinom a Netanjahuom, aby rozložili medzinárodné právo a zničili Ukrajinu a Gazu?“ pokračovala García bez dychu.
Potom sa obrátila na predsedkyňu Komisie. „A vy, pani von der Leyenová, neodvracajte zrak,“ povedala García takmer kričiac a obvinila prezidentku zo straníckej zaujatosti v súvislosti s greenwashingovou legislatívou, ktorú nedávno stiahla pod tlakom EĽS. „Ak ešte raz zradíte svoje slovo, vedzte, že sociálni demokrati povedú odpor.“
Prudký odpor voči EPP zdieľali aj ďalšie ľavicové skupiny, ako napríklad liberálna strana Renew a Zelení, ktorí varovali von der Leyenovú, že si musí „vybrať“, s kým bude spolupracovať: so zradnou EPP, ktorá sa občas zadá krajnej pravici v otázkach migrácie a klímy, alebo s ľavicou, ktorá ako jediná stále reprezentuje demokraciu.
Zdá sa, že konzervatívne strany si rozpadu mainstreamu užili, hoci ich prejavy boli podobne vážne, aj keď menej dramatické.
„Európa si zaslúži viac než mlčanie, nepriehľadné operácie a byrokratický autoritársky režim,“ povedal Fabrice Leggeri z Patriotov, bývalý riaditeľ Frontexu, ktorý uviedol, že jeho skupina bude hlasovať ZA nie z opozície, ale ako „akt zodpovednosti“.
„Naša Európa je Európou slobôd: Európou, ktorá rešpektuje identitu, suverenitu a demokratickú voľbu; Európou, ktorá chráni, buduje a počúva, nie taká, ktorá vnucuje,“ povedal Leggeri. „Ľudia nepotrebujú všemocnú Komisiu; potrebujú Európu, s ktorou sa môžu stotožniť.“
Debata dokonale ilustrovala neznášanlivosť ľavice: čokoľvek, čo nie je úplne v súlade s ich politickými líniami, je krajne pravicový extrémizmus.
A čo je najdôležitejšie, debata odhalila, aká krehká je v skutočnosti „koalícia Uršula“, čo signalizovalo, že sa možno blíži koniec ich samozvaného monopolu na definovanie „demokracie“.
Ich hádky by pravdepodobne trvali hodiny, keby išlo o skutočnú, otvorenú debatu, ale účasť bola obmedzená na jedného rečníka za politickú skupinu, čo je v rozpore s vnútornými pravidlami parlamentu. Poslankyňa AfD Christine Andersonová to dokonca upozornila ešte pred začiatkom debaty s tým, že ide o výsmech demokracie, o ktorom ani signatári návrhu nemôžu diskutovať v pléne, ale predsedníčka EP Roberta Metsola na kritiku ani len nereagovala.
Dôvodom, prečo bola debata obmedzená, bolo, samozrejme, ušetriť von der Leyenovú čo najväčšieho poníženia. Čerešničkou na torte bol koniec, keď sa Metsola pozrela na ňu a opýtala sa jej, či sa chce vrátiť na ďalšie kolo diskusie, aby ako obvykle reagovala na prejavy. Von der Leyenová však len ticho pokrútila hlavou v tichej porážke a „debata“ sa skončila.
"To, čo dnes predviedla Ursula Von der Leyenová v Európskom parlamente, je strašná hanba. Ju odsúdi európsky súd a ona tam vrieska, že si ju niekto dovolí kritizovať. Vraj sme extrémisti, lebo sme podpísali návrh na jej odvolanie. A za všetko môže samozrejme Putin!" - napísal v pondelok večer na sociálnej sieti europoslanec Ľuboš Blaha.
"A túto osobu dnes zubami-nechtami podporuje Progresívne Slovensko aj KDH... Len aby sa nezabudlo, že slovenská opozícia podporuje netransparentnosť a korupciu. Ešte chvíľku to takto pôjde ďalej a celá EÚ im buchne pod rukami. Toto nevyhnije, eurohujeri. Toto nie," uzavrel Blaha a doložil aj video.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik