V sobotu, 28. júna prepukli v Srbsku protesty s novou silou. Viac, ako pol roka po tom, čo sa v Novom Sade zrútil staničný prístrešok, ktorý sa stal zámienkou na prvé protesty sa protestovalo nie len v Belehrade, ale aj v ďalších srbských mestách. Prezident Aleksandar Vučič je ale rozhodnutý nepodľahnúť rozkladným silám, ktoré prichádzajú zo Západu. Nepáči sa im jeho spolupráca s Ruskom a Čínou. Protestujúci oficiálne hovoria o ochrane demokracie a o boji s korupciou.
Pri sobotňajších demonštráciách bolo v uliciach Belehradu zadržaných niekoľko protestujúcich. Protesty v uliciach sa nanovo rozpútali po tom, čo srbský prezident odmietol ultimátum na zorganizovanie volieb. Ešte v nedeľu, po slávnostnej bohoslužbe prehlásil, že najbližšie národné voľby sa budú v Srbsku konať až koncom budúceho roka.
Protestujúci v noci z nedele na pondelok postavili kovové ploty a kontajnery na odpadky na rôznych miestach. Zablokovali aj kľúčový most Belehradu cez rieku Sáva. Protestujúci v Novon Sade hádzali vajíčka na kancelárie vládnucej Srbskej pokrokovej strany a protestovalo sa vo viacerých väčších mestách Srbska.
Protesty neustávajú
V Belehrade protestujúci študenti v noci na 3. júla zaútočili na srbské poriadkové služby. Jeden z príslušníkov srbského policajného zboru bol zranený.
V piatok, 4. júla protestujúci v Srbsku blokujú diaľnice vo veľkých mestách po celej krajine vrátane Belehradu, Nového Sadu, Nišu či Nového Pazaru. Čo sa týka Belehradu, organizácia Študenti v blokáde vyzýva na jeho úplnú blokádu.
„Nezapájajte sa do fyzických ani slovných konfliktov. Ak príde polícia s vybavením na rozohnanie demonštrácií, pokojne sa rozíďte. Môžete sa presunúť na inú blízku blokádu alebo sa vrátiť na to isté miesto, keď polícia odíde,“ radia organizátori.
Presné načasovanie
Protesty sú načasované tak, aby sa zhodovali s náboženským a štátnym sviatkom Vidovdan (Deň svätého Víta), počas ktorého sa odohrala bitka na Kosove (1389), atentát Gavrila Principa na Františka Ferdinanda (1914) a vydanie Slobodana Miloševiča Haagskemu tribunálu (2001). Preto má dátum 28. jún pre Srbov dôležitý symbolický význam.
Prehovoril očitý svedok
„V Novom Sade som pozoroval, ako protestujúci z veľkej inteligencie prevrátili obrovské kvetinové záhony. Kvety, prirodzene, zvädli,“ povedal očitý svedok s tým, že mnohí protestujúci sa dopúšťajú vandalizmu a ničia aj to, čo nemá s vládou žiaden súvis. Okrem toho poukázal na to, že protestujúci tvrdia, že protest vedú študenti, hoci mnohí z účastníkov akcií v skutočnosti študentmi nie sú. Nielenže neboli študenti, ale neboli ani miestni.
Vyskytujú sa aj nepríjemné incidenty
Nie všetci protestujúci blokujúci veľké mestá umožňujú prejazd autám s rodinami. „Počas blokády s auto pokúsilo obísť zátarasy. Protestujúci začali do auta kopať. A v aute bolo dieťa, bolo to viditeľné aj z opačnej strany ulice. Potom sa pokúsili vodiča vytiahnuť. Ale potom zasiahli okoloidúci a demonštrantov odohnali,“ povedal očitý svedok.
Typické rysy farebnej revolúcie
Situáciu v Srbsku pozorne sledujú aj v Rusku. Veľvyslanec Alexander Bocan-Charčenko vyhlásil, že v Srbsku prebieha pomalá farebná revolúcia, ktorej cieľom je zvrhnúť súčasnú vládu v Belehrade.
„Toto je presne scenár farebnej revolúcie, ktorá sa začala v novembri 2024. Je taká pomalá, nejde o výbušný plán, ale o plán, ktorého cieľom je vytlačiť súčasnú vládu,“ povedal Alexander Bocan-Charčenko.
Namiesto zbraní slogany
Na rozdiel od predchádzajúcich prevratov mali protestujúci namiesto zbraní jasné symboly, hlasné slogany, masové akcie a pomoc (vrátane tej finančnej) od zahraničných konzultantov.
Udalosti „Buldozérovej revolúcie“ z októbra 2000 ukončili existenciu Juhoslávie. Po niekoľkých dňoch mohutných, ozbrojených protestov, ktoré zachvátili Belehrad, rezignoval úradujúci prezident Slobodan Miloševič.
O niekoľko rokov neskôr sa stali učebnicovým príkladom toho, čo sa dnes nazýva farebnými revolúciami.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik