Už poriadne dávno neboli na Európe také preteky v zbrojení ako je tomu teraz. Iste, má na tom svoj podiel i vojna na Ukrajine, viac ako o mieri sa ale stále hovorí o zvyšovaní výdavkov na zborenie a vojenská porážka Ruska.
Legendárne slová sovietskeho vodcu proletariátu Vladimira Iljiča Lenina „Učiť sa! Učiť sa! Učiť sa! premenilo súčasné vedenie EÚ a velenie NATO na rázne: „Zbrojiť! Zbrojiť! Zbrojiť!“. Čo na tom, že sami sa dostávame nielen do stále horšej ekonomickej situácie, ale zvyšuje sa aj riziko 3. svetovej vojny. Namiesto ešte intenzívnejších rokovaní o mieri na Ukrajine či inde vo svete sa razantnejšie šliaplo na plyn pri výrobe zbraní. Kam nás táto politika dovedie ukáže čas, lenže... Aby potom už nebolo neskoro.
Treba zbrojiť, aj keby na chleba nebolo
Na vyššie výdavky na zbrojenie, tie chce šéfka Európskej komisie dostať až na úroveň 800 miliárd eur, ba lídri krajín NATO by ich chceli do roku 2035 zvýšiť na 5 percent HDP. Už pri súčasných dvoch percentách to niektoré štáty nevládzu plniť, tak čo bude potom? Navyše, doplatí na to nielen sociálna politika v jednotlivých krajinách, ale v neposlednom rade to ohrozuje i mier.
Nad týmto problémom, lebo to problém určite je, sa v statuse na sociálnej sieti zamýšľa skúsený politický komentátor a historik Eduard Chmelár, podľa ktorého rozsah a tempo zbrojenia ohrozuje nielen mier a diplomaciu, ale aj už spomínaný sociálny štát. Pri svojom názore sa opiera o zistenia Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), ktorý je najprestížnejšou inštitúciou tohto druhu.
Príliš veľké riziká pre jednotlivé štáty
Jej údaje, štatistiky a analytické materiály podľa neho citujú nielen odborníci, ale jej dáta využívajú aj štátne orgány na celom svete. „Preto je vždy veľkým zadosťučinením, keď jej analýzy potvrdzujú to, pred čím sme opakovane varovali,“ konštatuje politický komentátor hneď v úvode. SIPRI podľa Chmelára zverejnil analýzu, z ktorej vyplýva, že plánované ciele vojenských výdavkov NATO prinášajú pre jednotlivé štáty príliš veľké riziká.
„Predovšetkým upozorňuje, že vojenské zaťaženie 5 percent HDP a viac má v súčasnosti iba deväť štátov sveta, a všetko sú to krajiny, ktoré sú buď vo vojne, alebo sú to diktatúry, ktorých nemusí trápiť súhlas verejnosti,“ uvádza ďalej s tým, že SIPRI poukazuje na to, že bezprecedentný cieľ výdavkov sa neopiera o žiadne dáta a obranné potreby členských krajín, je to len „spôsob, ako upokojiť Donalda Trumpa a udržať USA oddané aliancii“.
Ciele obranného plánovania sú utajené
Schválených 5 percent HDP na zbrojenie podľa Chmelára jasne potvrdzuje, že NATO uprednostňuje vojenskú silu a odstrašovanie pred diplomatickými mechanizmami, ako je napríklad kontrola zbrojenia a ako to určuje aj článok 1 Severoatlantickej zmluvy. „Tento posun má významné dôsledky. Militaristický postoj podkopáva súčasné i budúce úsilie o dialóg. Keď ste kladivom, všetko okolo vás vyzerá ako klinec,“ prízvukuje historik.
SIPRI podľa neho rovnako upozorňuje, že opierať svoju bezpečnosť len o vojenské výdavky v percentách HDP je mimoriadne skresľujúce a zavádzajúce, pretože tieto čísla nehovoria nič o spôsobilosti armády, o efektívnosti využívania finančných prostriedkov, o zabezpečení personálu, jeho vybavenia, prevádzky a údržby. „V tejto súvislosti SIPRI varuje, že konkrétne ciele Plánu obranného plánovania NATO (NDPP) sú utajené,“ prízvukuje Chmelár.
Výdavky na zbrojenie vraj budú transparentné
„V dôsledku toho sa rozpočty na obranu vypracúvajú a schvaľujú bez možnosti verejnej kontroly a demokratického dohľadu. Keď schvaľujete rozpočet ministerstva školstva alebo zdravotníctva, dôležitú úlohu v tomto procese zohráva nielen parlament, ale aj audítorské inštitúcie, organizácie občianskej spoločnosti a široká verejnosť. Ale ak kľúčové plánovacie dokumenty zostávajú neprístupné ako je to v prípade armádneho sektora, je nemožné posúdiť, či rozhodnutia o výdavkoch boli urobené v súlade so skutočnými potrebami obrany,“ poukazuje Chmelár na riziká.
Tento zásadný nedostatok podľa neho nielenže podkopáva zásady dobrej správy vecí verejných, ale zosmiešňuje vyhlásenia rezortu obrany, že rekordne zvýšené výdavky na zbrojenie budú míňať transparentne. „SIPRI vypočítal, že ak členské štáty NATO zvýšia vojenské výdavky čo i len na 3,5 percenta HDP, budú investovať do zbrojenia ročne o 1,4 bilióna dolárov viac,“ vyratúva politický komentátor.
Preteky v zbrojení sa ešte urýchlia
„Ak dosiahnu 5 percent HDP, bude si to vyžadovať ďalších 2,7 bilióna dolárov ročne, čím celkové výdavky členských štátov Severoatlantickej aliancie dosiahnu hodnotu 4,2 bilióna dolárov ročne. To sú strašné čísla. Pre porovnanie - len Nemecko by muselo vydávať na zbrojenie 329 miliárd dolárov - o 46 miliárd viac, ako dnes dáva na vzdelávanie,“ šokuje Chmelár.
Preto podľa neho SIPRI konštatuje, že ak zohľadníme znepokojujúcu hospodársku situáciu a vysokú úroveň dlhu vo väčšine členských štátov Severoatlantickej aliancie, plánované ciele NATO v oblasti zbrojenia predstavujú neúnosné politické, ekonomické a sociálne riziko. Nielenže urýchľujú preteky v zbrojení, ktoré prehliadajú diplomaciu, ale v konečnom dôsledku spôsobujú odklon od kultúry, ktorá podporuje mier prostredníctvom spolupráce, dialógu, rešpektovania medzinárodného práva a plnenia medzinárodných záväzkov v prospech spoločného dobra a mierového riešenia sporov.
Na zbrane musí byť, aj keby sme pomrzli
„A tak SIPRI svoju analýzu uzatvára upozornením, že je dôležité pýtať sa nielen na to, koľko vynakladáme na obranu, ale aj na to, ako tieto financie vynakladáme, či sa peniaze daňových poplatníkov míňajú efektívne, zodpovedne a transparentne - čiže s dostatočným dohľadom v procesoch plánovania obrany a jej rozpočtu,“ konštatuje Chmelár.
Podľa neho je to o to nepochopiteľnejšie, že EÚ na jednej strane podporuje takéto bezbrehé míňanie na zbrojenie, na strane druhej Európska komisia dnes ohlásila cieľ do roku 2040 znížiť emisie v celej Európskej únii o 90 percent, čo bude mať za následok (ako sama priznala) prudký nárast cien benzínu a kúrenia. Ale na zbrane musí byť, aj keby sme pomrzli, hoci armáda patrí medzi najväčších znečisťovateľov...
„A mne nezostáva nič iné, len poďakovať sa SIPRI, tejto váženej inštitúcii, že potvrdila to, čo tu my dlhodobo vysvetľujeme. Možno je to pre mocných ako hádzanie hrach o stenu, ale treba im odkázať: ľudia to už vedia, že ich podvádzate,“ uzatvára vážnym odkazom Eduard Chmelár svoj status.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik