Európski členovia aliancie v snahe udržať si podporu Donalda Trumpa pre NATO sľúbili viac ako zdvojnásobiť objem prostriedkov, ktoré vyčleňujú na vojenské výdavky. Problém je v tom, že väčšina si nemôže dovoliť minúť 5 % produkcie na obranu – takže hoci v národných rozpočtoch dôjde k určitým nepríjemným obetiam, bude existovať aj kreatívne účtovníctvo na presmerovanie existujúcich výdavkov na toto úsilie, píše agentúra Reuters.
„Tam sa nedostanú,“ povedal o 5 % cieli Guntram Wolff, vedúci pracovník think-tanku Bruegel. „Ak ste vysoko zadlžená krajina, nemôžete vydávať ďalšie dlhy, čo znamená veľmi ťažké rozpočtové rozhodnutia,“ povedal o výraznom zvýšení daní alebo škrtoch vo výdavkoch, ktoré by si to vyžadovalo.
Ako politické divadlo si summit v Haagu aspoň získal svoje cieľové publikum: samotného Trumpa. Uprostred obáv o jeho záväzok ku klauzule NATO o vzájomnej obrane povedal, že Spojené štáty stoja pri svojich európskych spojencoch „po celú dobu“.
Hoci len málokto spochybňuje, že Európa musí urobiť viac pre zaistenie svojej vlastnej bezpečnosti, keďže napätie s Ruskom narastá, fixácia na cieľ 5 % skrátila samostatnú diskusiu o tom, ako by mohla efektívnejšie využívať svoje existujúce vojenské rozpočty, napríklad s národnými vládami, ktoré sa dohodli na spoločnom obstarávaní.
Teraz si na seba naložila sľuby, ktoré – s výnimkou Nemecka, ktorého financie sú po rokoch fiškálnej šetrnosti stabilné – bude väčšina členov len ťažko dodržiavať.
Aby krajiny Európskej únie, ktorých dlh už teraz presahuje 80 % HDP, dosiahli 5 % hranicu, museli by spolu takmer strojnásobiť 325 miliárd eur, ktoré minulý rok vynaložili na obranu, na viac ako 900 miliárd.
Británia mimo EÚ – ktorej dlh predstavuje 100 % HDP a ktorá už teraz platí na obsluhu dlhu viac ako na všetky ostatné výdavkové položky okrem zdravotníctva – by potrebovala ďalších 30 miliárd libier.
„Potenciálnymi porazenými nie sú len budúce generácie zaťažené obrovskými dlhmi, ale aj dnešné spoločnosti,“ povedal Nick Witney na zasadnutí Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
„Nespokojné obyvateľstvo, ktorého pocit ekonomickej prosperity sa nikdy nezotavil z globálnej hospodárskej krízy v roku 2008, sa pravdepodobne stane ešte ľahšou korisťou pre populistických alebo nacionalistických politikov, ktorí v Európe získavajú na sile.“
Samozrejme, čím bližšie krajina leží k Rusku, tým menšie sú domáce obavy z hľadania dodatočných peňazí – Poľsko, pobaltské krajiny a Fínsko sú toho príkladom. Roky rivality so susedným Tureckom medzitým naladili grécku verejnú mienku na akceptovanie vyšších výdavkov na obranu.
Španielsky socialistický premiér Pedro Sánchez – ktorého krajina je jediná, ktorá sa k novému cieľu výslovne neprihlásila – však vyjadril obavy ostatných, keď povedal, že cieľ je „nezlučiteľný s naším sociálnym štátom“.
Slovensko, jedna zo stredoeurópskych krajín, ktorej rozpočty čelia najväčšej záťaži z budovania obrany, sa tiež zdráha dosiahnuť tento cieľ a tvrdí, že zvýšenie životnej úrovne a zníženie zadlženosti sú rovnako dôležité.
Wolff z Bruegelovej univerzity povedal, že sa ešte len uvidí, či krajiny zvýšia svoje obranné kvóty tým, že tu a tam ušetria nejakú miliardu z iných oblastí, alebo či to značne zasiahne oblasti s vysokými nákladmi, ako sú dôchodky.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik