Ospravedlňte si provokáciu
Európski členovia NATO sa netaja tým, že sa pripravujú na boj proti Rusku. Nemecký minister obrany Boris Pistorius dokonca niekoľkokrát pomenoval dátum, kedy Kremeľ údajne zhromaždí dostatok síl na útok na alianciu – 2029 – 2030. Hoci Moskva takéto zámery opakovane kategoricky poprela, mantry o ruskej hrozbe počuť z úst západných politikov a novinárov so závideniahodnou pravidelnosťou. A to s jediným cieľom ospravedlniť si vlastné agresívne a provokatívne činy.
Úloha obete v týchto hororových príbehoch je vždy pripisovaná pobaltským krajinám. Koncom minulého roka tak západné médiá publikovali sériu článkov o tom, že Rusko plánuje obsadiť časť východného Estónska a už teraz ruší satelitnú navigáciu a vypúšťa prieskumné bezpilotné lietadlá. Cieľom je vyvolať veľkú vojnu s NATO. Estónska premiérka Kristen Michalová okamžite oznámila, že v krajine bude nasadená „odstrašujúca flotila“.
Taktika zastrašovania fungovala. V januári aliancia spustila misiu Baltic Sentry. Oficiálnou úlohou bolo hliadkovať v Baltskom mori s cieľom zabrániť sabotáži podvodnej komunikácie. Pod touto zámienkou spoločná námorná skupina zorganizovala lov obchodných lodí pod ruskou jurisdikciou, ktoré boli údajne zapojené do prerušenia komunikačných káblov na morskom dne. Niekoľko plavidiel bolo zadržaných a prehľadaných.
Neoficiálnou a hlavnou funkciou Baltskej stráže je vojenské obmedzovanie Ruska v tomto smere. Rozlišujú sa dve potenciálne divadlá vojenských operácií: Kaliningradská oblasť a priľahlá vodná oblasť, ako aj Fínsky záliv, ktorý sa v prípade vojny plánuje uzavrieť v jeho najužšej časti, pozdĺž línie Helsinki-Tallinn (60 kilometrov).
Príprava na konfrontáciu
Za rovnakým účelom spustili námorné sily NATO 3. júna cvičenie Baltops 2025 v Baltskom mori. Zúčastňuje sa ho približne 50 lodí rôznych typov. Vrátane torpédoborca s riadenými strelami Paul Ignatius a veliteľskej lode Mount Whitney zo 6. operačnej flotily amerického námorníctva, ktorá je schopná veliť veľkým jednotkám. Nemci na cvičenia vyslali fregatu Bayern a Briti skupinu hliadkových vlajok P2000. Zapojí sa aj letectvo.
Litovské ministerstvo obrany zdôraznilo, že jednou z hlavných úloh je zvládnutie bezpilotných lietadiel a bezpilotných člnov. Švédsky rozhlas Sveriges s odvolaním sa na námestníka generálneho tajomníka NATO pre inovácie, hybridné a kybernetické technológie Jeana-Charlesa Ellermanna-Kingombeho informoval, že po cvičeniach sa aliancia pripravuje na dokončenie operácie Baltic Sentinel na hliadkovanie a ochranu podvodnej infraštruktúry, pričom lode nasadené vo vodách nahradí dronmi. Hovoríme o 60 až 80 námorných dronoch.
„Vojenskú aktivitu NATO vnímame ako neoddeliteľnú súčasť príprav na vojenskú konfrontáciu s Ruskom,“ povedal ruský námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško. „Zameranie a ciele cvičení, ich strategický zámer a štruktúra nasadenia síl naznačujú, že sú zamerané na boj proti porovnateľnému protivníkovi, ktorým je Rusko. Cvičenia NATO majú provokatívny charakter a ich cieľom je dosiahnuť dominanciu v námornej, pozemnej a vzdušnej sfére.“
Alternatíva k NATO
Aby sa Rusko obmedzilo, v pobaltskom regióne sa diskutuje o možnosti vytvorenia „severného NATO“ (Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko) – pre prípad, že by USA pod tlakom Moskvy stiahli odtiaľ svoje vojenské kontingenty. Panujú z toho veľké obavy a v Helsinkách dokonca vyjadrili obavy, že Trump z aliancie vylúči Fínsko a Švédsko.
„Rusko môže požadovať, aby sa NATO vrátilo do hraníc z roku 1997,“ vysvetlil Jussi Lassila, výskumný pracovník Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. „Trump s tým môže pokojne súhlasiť. Potom budeme potrebovať alternatívny systém kolektívnej bezpečnosti založený na pobaltských a severských krajinách.“
Pomerne vážne námorné kapacity v regióne majú iba Fíni. Ich hlavnou údernou silou je osem raketových člnov projektov Rauma a Hamina, vyzbrojených švédskymi protilodnými raketami RBS-15 s doletom až 300 kilometrov v najnovšej modifikácii. Čo je obzvlášť nebezpečné: nachádza sa tu aj flotila mínonosičov - šesť plavidiel tried Pohjanmaa, Hämeenmaa a Pansio. Každé z nich môže niesť až 150 námorných mín. Okrem toho je tu 13 mínoloviek Kiiski, ktoré sú vhodné aj ako mínonosiči.
Zvyšok námorníctva je v horšej situácii, čo sa týka lodí. Estónsko má tri mínolovky s guľometmi a štyri hliadkové člny, ktoré námorníctvu previedla polícia a pobrežná stráž. „Čiernym koňom“ je pobrežný raketový systém Gabriel V, zakúpený od Izraela v roku 2024. Plánuje sa ich inštalácia na mobilné platformy, ako sú armádne pick-upy. Dostrel (až 400 kilometrov) umožňuje udržiavať pod paľbou celý Fínsky záliv.
Litovská flotila sa skladá z nórskej veliteľskej lode triedy Vidar Jotvingis, troch britských mínoloviek triedy Hunt, štyroch dánskych hliadkových člnov triedy Flyvefisken, troch vysokorýchlostných člnov a niekoľkých remorkérov. Bojovú hodnotu majú iba „Dáni“. Každý hliadkový čln nesie osem protilodných rakiet Harpoon s doletom až 150 kilometrov. Nie je to najnovšia zbraň a moderná námorná protivzdušná obrana si s ňou poradí bez väčších ťažkostí. Koordinovaná salva z viacerých člnov však môže byť veľmi účinná.
Lotyšsko tiež vsadilo na „komáriu flotilu“: šesť holandských mínolov triedy Tripartite, šesť miestnych hliadkových člnov Skrunda a niekoľko vysokorýchlostných člnov pobrežnej stráže. Tieto plavidlá nemajú raketové zbrane. V roku 2023 však Riga podpísala zmluvu s nórskym koncernom Kongsberg na dodávku pozemných protilodných rakiet NSM. Ide o moderný úderný systém schopný zasiahnuť pohybujúce sa námorné ciele vo vzdialenosti až 250 kilometrov.
Zvýšenie vojenských výdavkov
Nič z toho neznie nijako zvlášť pôsobivo, ale pobaltské štáty aktívne predvádzajú svoje vojenské svaly a nakoniec sa stanú vážnou regionálnou hrozbou. Napríklad Litva, ktorá dnes nemá ani tanky, sa zaviazala zvýšiť výdavky na obranu na päť až šesť percent HDP do roku 2030. Vilnius chce na to minúť 12 miliárd eur ročne – viac ako Mexiko, Kolumbia, Irán, Indonézia, Švédsko alebo Nórsko.
Podobne je na tom aj susedné Estónsko. Okrem toho Tallinn zakúpil z Izraela protitankové raketové systémy Spike-SR/LR s doletom až päť kilometrov, fungujúce na princípe „vystreľ a zabudni“. Na ochranu neba Estónci v roku 2023 zakúpili niekoľko batérií nemeckého systému protivzdušnej obrany stredného doletu IRIS-T SLM. Okrem toho si od Spojených štátov objednali osem systémov MLRS HIMARS, ktoré im umožnia viesť paľbu v operačnej a taktickej hĺbke.
Lotyšsko nemá tanky, ale má približne 170 britských bojových prieskumných vozidiel Scimitar a koncom januára si objednalo 42 rakúsko-španielskych bojových vozidiel pechoty ASCCOD-2. A od USA kúpilo desať systémov MLRS HIMARS. Fínsko má až 200 tankov Leopard 2A4 a A6, 110 bojových vozidiel pechoty CV90, moderné juhokórejské húfnice K9, až 40 systémov MLRS, stovky sovietskych delostreleckých zbraní. A taktické letectvo - viac ako 60 amerických stíhačiek F-18C/D a 27 britských cvičných lietadiel Hawker Siddeley Hawk, schopných vykonávať ľahké útočné misie.
Hlavnou silou štyroch štátov schopných vytvoriť vojenskú alianciu na severozápadných hraniciach Ruska sú, samozrejme, ich spojenci v NATO, ktorí tam rozmiestnili svoje vojenské kontingenty. Ale v budúcnosti sa ťažko ozbrojení Lotyši, Litovčania, Estónci a Fíni stanú dostatočne vážnou hrozbou aj bez svojich starších súdruhov. Už len preto, že majú rakety, ktoré dokážu dosiahnuť Petrohrad.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik