Nedávno som čítal, že nemecký kancelár a francúzsky prezident plánujú „reštartovať Európu“. Okrem toho, že tento mätúci zámer je nepochopiteľný (keďže reštart by si najprv vyžadoval zastavenie a kontinent sa nikam nepohol – rozprestiera sa na svojom mieste medzi Atlantickým oceánom a Uralským pohorím), vzniká veľký otáznik: ktorú Európu chcú títo dvaja „dobrí muži“ reštartovať? Európsku úniu, alebo celok? Alebo „jadro Európy“ podľa ich vlastného chápania? (Napokon, zvyšok ich nezaujíma – ako nedávno povedal Merz: nejaká trpasličia menšina, ktorej treba zlomiť rohy.) Citát Karol Kövesdi
Názor komentátora Karola Kövesdiho zverejnený v denníku Ma7 preberáme v plnom znení
Chápeme, samozrejme, čo si Merz a Macron myslia. Že berú opraty do vlastných rúk. A nech nás Boh pred tým ochráni!
Pred nemeckými raketami Taurus, ktoré Ukrajinci odpália smerom k ohybu Donu, alebo pred francúzskymi cudzineckými legionármi, ktorým Macron (po poklonení sa manželskému vývaru) dá heslo: „Pochod proti Rusku!“
Po nemecko-francúzskych rokovaniach sa možno len pýtať: koľko Európ vlastne existuje? Koľko rôznych konštruktov máme v Európe?
Pretože na jednej strane sú krajiny, z ktorých väčšina tvorí alianciu pod záštitou EÚ, a na druhej strane je tu samotná EÚ, ktorá verí, že je rovnocenná Európe a môže rozhodovať o všetkom za všetkých. Nekonečne zjednodušené heslo znie takto: „Viac Európy!“ Toto heslo zvyčajne vyslovujú tí, ktorí by najradšej eliminovali posledné zvyšky právomocí národných štátov a považovali by za spásu, keby Brusel rozhodoval v každej oblasti života. Niečo podobné sa tu už odohralo – pred zmenou režimu rozhodovala Moskva v mene a namiesto krajín patriacich do komunistického tábora. Ponad hlavy „bratských“ krajín. Väčšinou silou, s „dočasným umiestnením“ a tankami.
Pri pohľade na nemecko-francúzske plány a zámery sa zdá, že kontinent vedú tri veľké krajiny (Nemecko, Francúzsko a tá, ktorá je mimo Únie a dnes je prítomná už len svojím jazykom – Veľká Británia).
Popri nich (pod nimi, za nimi) kríva Únia, ktorej vedenie si niekedy myslí, že ovláda Európu. Vzhľadom na strategické rozhodnutia Únie však môžeme mať vážne pochybnosti o tom, či skutočne zastupuje záujmy a prosperitu Európy. Vo svojej hlúposti a sebazničujúcom konaní azda áno – ale inak?
Pred pár dňami bol zverejnený najnovší prieskum Projektu Európa 2025
Ten je azda jediným relevantným európskym prieskumom verejnej mienky na kontinente. Výskum, ktorý deväť rokov vykonávala Nadácia Századvég, pokrýva všetky členské štáty EÚ (28 v čase spustenia, dnes 27) plus tri ďalšie krajiny, takže reprezentatívna vzorka 1 000 ľudí na krajinu odráža názory celkovo 30 000 európskych občanov. Výsledky však ukazujú, že názory občanov sa nezhodujú so snami lídrov EÚ a ich bruselskými predstavami o vojne, zbrojení a sankčnej horúčke.
Inými slovami: väčšina občanov Európskej únie chce niečo iné ako to, čo reprezentujú ich lídri. Čo, samozrejme, vyvoláva otázku: koho vlastne tieto dámy a páni zastupujú?
Rozdiel medzi poprednými európskymi politikmi a obyvateľmi kontinentu ilustruje fakt, že podľa najnovšieho prieskumu 49 % občanov nesúhlasí s dodávkami zbraní Ukrajine v roku 2025 a 67 % občanov EÚ nesúhlasí s tým, aby ich krajina poslala vojakov na Ukrajinu. To je viac ako dve tretiny – dokonca aj medzi „bratmi“! A len populácia dvoch členských štátov – Švédska a Fínska – by podporila pomoc Ukrajine vojenskou silou. To jasne ukazuje, že naratív – alebo skôr očividná lož –, že prezident Putin po porážke Ukrajiny vtrhne do zvyšku Európy a nezastaví sa až v Portugalsku, nie je pre občanov EÚ prijateľný. Ľudia nie sú hlúpi, ale ich vodcovia sú zradcovia, pretože chcú niečo iné. Buď netušia, čo chcú ich občania, alebo to vedia, ale sú od nich tak odtrhnutí, že im to je jedno. Možno ani nevedia, čo vlastne chcú. Možno sa len neodvážia protirečiť (samozrejme neexistujúcej) sile v pozadí – lobingu výrobcov zbraní. Alebo im rovno niekto vyberá peniaze z vrecák. Ani jedna z týchto možností nie je povzbudzujúca.
A čo rýchle, vynútené prijatie Ukrajiny do Únie v priebehu niekoľkých rokov?
Na základe vôle občanov Európskej únie by neboli splnené podmienky nielen jednomyseľnosti, ale ani kvalifikovanej väčšiny na prijatie – keďže jedenásť členských štátov sa stavia proti rýchlemu vstupu krajiny, ktorá je vo vojnovom stave.
Možno najzaujímavejšie je, že okamžité členstvo Ukrajiny odmieta väčšina obyvateľstva v dvoch najľudnatejších členských štátoch EÚ – v Nemecku a Francúzsku –, ako aj v susedných a okolitých krajinách (Maďarsko, Slovensko, Česká republika). Inými slovami – sú to krajiny pánov Merza a Macrona, ktorí chcú „naštartovať Európu“.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik