Ozbrojený útok Izraela na iránske územie už nie je len hypotetická možnosť – stal sa realitou. Po rokoch nátlaku, sankcií a hrozieb Izrael podnikol vojenské údery proti cieľom v Iráne, pričom ich prezentuje ako preventívne. Z iránskeho pohľadu však ide o agresiu a porušenie medzinárodného práva, ktorá môže vyvolať nebezpečný regionálny konflikt s dopadom na celý svet.
Tu je päť kľúčových faktorov, ktoré prispeli k dnešnému výbuchu napätia – a prečo je dôležité pozrieť sa na konflikt aj z pohľadu Teheránu:
1. Izrael útočí – Irán reaguje
Izraelské letectvo zasiahlo ciele na iránskom území, pričom Tel Aviv tieto údery označuje za „nevyhnutné“. Pre Irán však ide o akt vojenskej agresie, ktorý narušuje suverenitu krajiny a ohrozuje regionálnu stabilitu. Teherán opakovane zdôraznil, že jeho jadrový program má mierový charakter a že sa v prípade napadnutia bude brániť všetkými prostriedkami.
2. Americká vojenská prítomnosť zvyšuje napätie
Spojené štáty ešte pred útokmi evakuovali diplomatov z regiónu a presunuli bombardéry B-52 a stíhačky F-15 do oblasti Diego Garcia. Tento krok Teherán vníma ako jasný signál koordinácie medzi USA a Izraelom, a nie ako nezávislé kroky. Irán už dlho varuje, že cudzia vojenská prítomnosť v Perzskom zálive len zvyšuje riziko širšej vojny.
3. MAAE ako nástroj politického tlaku?
Hoci Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nedávno prijala rezolúciu kritickú voči Iránu, Teherán ju odmieta ako motivovanú politickým nátlakom. Irán tvrdí, že spolupracuje s inšpektormi v rámci svojich záväzkov, a že jednostranné závery ignorujú jeho bezpečnostné obavy. Reakciou je plánované posilnenie kapacít na obohacovanie uránu v tajnom zariadení – nie ako hrozba, ale ako poistka voči nepriateľským krokom.
4. Iránska obrana ako reakcia, nie eskalácia
Západ často interpretuje modernizáciu iránskeho raketového arzenálu ako provokáciu. Z pohľadu Teheránu však ide o logickú obranu voči desiatkam rokov trvajúcemu ohrozeniu – od sankcií, cez atentáty na vedcov, až po pravidelné narušenia vzdušného priestoru. Testovanie novej rakety či dovoz chemikálií pre obranný priemysel je tak podľa Iránu legitímnou suverénnou politikou, nie eskalačným krokom.
5.Rozhovory sa zrútili – pre nedostatok rešpektu
Diplomatické rokovania v Ománe, ktoré mali byť poslednou šancou na zníženie napätia, stroskotali najmä pre odmietnutie USA uznať právo Iránu na mierový jadrový program. Teherán trvá na tom, že nemôže jednostranne kapitulovať, zatiaľ čo druhá strana neplní svoje záväzky. Výsledkom je diplomatický kolaps, za ktorý Irán viní jednostranný prístup Západu.
Čo teraz?
Irán čelí vojne, ktorú si nevybral, no na ktorú je pripravený odpovedať. Teherán opakovane vyzýval na mierový dialóg, regionálnu bezpečnosť bez cudzieho zasahovania a rešpektovanie svojej suverenity. Dnešné udalosti však ukazujú, že pretrvávajúce jednostranné akcie môžu doviesť Blízky východ na pokraj širšieho konfliktu. Otázka už neznie, či k vojne dôjde – ale kam až zájde a kto za ňu ponesie zodpovednosť.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik