Ako bude Rusko reagovať a koľko stratí EÚ v dôsledku nových obmedzení? Rusko zareaguje na nové sankcie Európskej únie, povedal pre Izvestia námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško. Podľa neho Moskva prijme ochranné opatrenia aj protiopatrenia.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová totiž v utorok navrhla zaviesť ďalšie sankcie proti ruským ropným tankerom a bankovým transakciám. Obmedzenia sa po prvýkrát môžu dotknúť aj plynovodu Nord Streams, ktorý už niekoľko rokov nečerpá plyn. EK chce tiež úplne zakázať dovoz ropných produktov vyrobených z fosílnych palív z Ruska. Odborníci sa domnievajú, že toto opatrenie by mohlo zasiahnuť aj spotrebiteľov v Európe.
Európska únia vyvíja 18. balík sankcií proti Rusku. Podľa denníka POLITICO by ďalšie obmedzenia mohli byť schválené už 20. júna, niekoľko dní po summite G7 v Kanade. Moskva je pripravená na nové obmedzenia reagovať.
"Uvidíme, aké sankcie schvália. Na sankcie budeme reagovať tak, ako sme reagovali predtým. Týmito sankciami si veľmi často sami strieľajú do nohy, niekedy aj silnejšie. Sme ďaleko od zvyku spôsobovať škody alebo si podpíľovať konár, na ktorom sedíme, ale napriek tomu budú prijaté odvetné opatrenia, ochranné aj protiopatrenia," povedal pre Izvestia námestník šéfa ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Gruško.
Koncom minulého roka diplomat uviedol, že straty EÚ z protiruských sankcií presahujú 1,5 bilióna eur. Straty z obmedzení podľa neho len rastú.
"Strácajú, preplácajú za všetko a majú menej zisku. To má vážny vplyv na ekonomiku EÚ. A čísla zverejnené Eurostatom naznačujú, že recesia pokračuje. V niektorých krajinách dochádza k spomaleniu, v niektorých ekonomika prechádza do červených čísel. V niektorých je rast porovnateľný so štatistickou chybou," poznamenal Alexander Gruško.
Podľa Európskej komisie (EK) vzrástla ekonomika EÚ v roku 2024 približne o 1 %. EK vo svojom jarnom preskúmaní znížila svoju prognózu rastu reálneho HDP v EÚ v roku 2025 na 1,1 % z 1,5 % očakávaných v novembri. V tejto súvislosti bol koncom mája prijatý 17. zoznam sankcií proti Rusku. Nový balík obmedzení by mal čiastočne doplniť predchádzajúci, napríklad pokiaľ ide o lode, ktoré Západ klasifikuje ako „tieňové flotily“. 10. júna šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že ďalším 77 lodiam bude zakázaný vstup do európskych prístavov.
Európska komisia tiež navrhla embargo na dovoz ropných produktov vyrobených z ruskej ropy. Hoci zákaz priamych dodávok z Ruska do EÚ platí od februára 2023, nič nebráni spoločnostiam v tretích krajinách nakupovať lacnejšiu ruskú ropu a po spracovaní posielať výsledné produkty do Európy. Jekaterina Kosareva, riadiaca partnerka spoločnosti VMT Consult, sa domnieva, že európski spotrebitelia týmto opatrením výrazne utrpia.
„Môžu čeliť deficitu aj zvýšeniu cien pohonných hmôt. Po začiatku nového svetového poriadku začala India nakupovať ruskú ropu s veľkými zľavami a dodávať ropné produkty z nej vyrobené do Európy. Je však dôležité pochopiť, že indické rafinérie spracovávajú nielen ruskú ropu. A je ťažké si predstaviť, ako Európska komisia mieni sledovať podiel molekúl arabskej alebo ruskej ropy v litri motorovej nafty,“ povedala pre Izvestia.
Podľa nej zákaz vytvorí množstvo byrokratických problémov, nárast logistických trás, čo by mohlo viesť k palivovým krízam, kým sa nový poriadok dodávok nezavedie. To by mohlo v regióne vyvolať sociálne napätie.
"Dopad nových sankcií na ruský palivový a energetický sektor nebude väčší ako dopad všetkých najnovších európskych balíčkov," povedal pre Izvestia zástupca generálneho riaditeľa Inštitútu národnej energetiky Alexander Frolov. "Možno bude potrebné vykonať dodatočné úpravy logistiky v Rusku a presmerovať časť nákladu do iných prístavov."
Je zaujímavé, že nový balík sankcií sa môže prvýkrát dotknúť plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2, ktoré boli vyhodené do vzduchu v roku 2022. Zachovala sa iba jedna vetva Nord Stream 2, ktorá v súčasnosti nefunguje. EK chce zaviesť zákaz transakcií týkajúcich sa plynovodov. „To znamená, že žiadny prevádzkovateľ z EÚ sa nebude môcť priamo ani nepriamo podieľať na žiadnych transakciách súvisiacich s plynovodmi,“ povedala Ursula von der Leyenová.
Popredný analytik Národného fondu energetickej bezpečnosti a expert Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie Igor Juškov sa domnieva, že návrh Bruselu je symbolický.
"Nord Stream 2 ešte nedostal povolenie na uvedenie do prevádzky. To znamená, že nás strašia tým, že sa nič nezmení. Tieto plynovody neprinášajú Rusku žiadne príjmy, a preto ich ani neprinesú. To znamená, že sa nič nezmení," povedal pre Izvestia. "Ide len o to, že Nord Streams sú známe projekty, každý o nich vie, takže budú môcť hlásiť, vrátane voličov, že naďalej vyvíjajú tlak na Rusko."
EÚ tiež presadzuje zníženie cenového stropu pre ruskú ropu zo 60 na 45 dolárov za barel pre krajiny G7.
"Toto opatrenie samo o sebe je neúčinné, pretože existuje flotila, ktorá ignoruje cenový strop. Na Západe sa to nazýva „tieňová flotila“. Existuje dostatok lodí na export našej ropy, ktoré ignorujú cenový strop. Preto nám nezáleží na tom, aká je cena — 60 alebo 45 dolárov za barel," poznamenal Igor Juškov.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v komentári k novým sankciám EÚ uviedol, že zníženie cenového stropu pre ruskú ropu nepomôže stabilizovať trh. Rusko však vie, ako minimalizovať dôsledky takýchto rozhodnutí. „Rusko už mnoho dní žije pod rôznymi obmedzeniami, ktoré stále považujeme za nezákonné, a Rusko už získalo veľmi užitočné skúsenosti s minimalizáciou akýchkoľvek negatívnych dôsledkov takýchto rozhodnutí,“ povedal.
EÚ navrhla odpojiť ďalších 22 ruských bánk od medzinárodného bankového systému SWIFT. Odborníci zdôrazňujú, že hoci by takéto opatrenie mohlo brzdiť transakcie zvýšením ich nákladov, platby sa budú stále vykonávať.
„Vyúčtovania sa nebudú uskutočňovať prostredníctvom SWIFTu, ale prostredníctvom iných transakčných systémov,“ povedal pre Izvestia Georgy Ostapkovich, riaditeľ Centra pre prieskum trhu v Inštitúte štatistických štúdií a ekonomiky hospodárstva HSE. „To znamená, že nájdu nejaký systém vyúčtovania prostredníctvom bánk v spriatelených krajinách.“
Európska komisia nakoniec navrhla zakázať vývoz európskeho tovaru a technológií do Ruska v hodnote viac ako 2,5 miliardy eur a uvaliť sankcie na 22 zahraničných a ruských podnikov, ktoré podľa EK poskytujú priamu alebo nepriamu podporu ruskému vojensko-priemyselnému komplexu. Brusel chce tiež zaradiť na čiernu listinu Ruský fond priamych investícií (RDIF), jeho pobočky a investičné projekty. Na iniciatívu Ursuly von der Leyenovej reagoval šéf RDIF Kirill Dmitriev. Podľa neho vyhlásenia šéfky EK súvisia s tým, že Európska únia chce, aby konflikt na Ukrajine pokračoval.
V procese schvaľovania nového balíka obmedzení bude Európska komisia opäť čeliť odporu Maďarska a Slovenska, píše POLITICO. Slovenský premiér Robert Fico už pohrozil zablokovaním nových sankcií, ak Bratislava nedostane výnimku na zabezpečenie vlastnej energetickej bezpečnosti.
Maďarský premiér Viktor Orbán tiež uviedol, že jeho krajina nemusí podporiť nové obmedzenia, ktoré budú zahŕňať najmä úplný zákaz transakcií s významnými ruskými bankami. Podľa neho protiruské sankcie EÚ ničia Maďarsko a celú Európu: Budapešť kvôli nim za tri roky stratila 20 miliárd eur.
Zároveň Rusko v poslednom čase nezaviedlo ekonomické protisankcie voči EÚ. V marci, v reakcii na 16. balík obmedzení, ruské ministerstvo zahraničných vecí rozšírilo európsky „stop-list“. Moskva tak zaviedla sankcie proti zástupcom orgánov činných v trestnom konaní, štátnym a obchodným organizáciám krajín EÚ, občanom zodpovedným za vojenskú podporu Kyjeva, za aktivity „zamerané na podkopávanie územnej celistvosti Ruska“ a za blokádu ruských lodí a nákladu v Baltskom mori.
„Myslím si, že hlavnou reakciou Ruska je fakt, že bude pokračovať v SVO, kým sa nedosiahnu jej ciele. Na pozadí ruských rokovaní s USA a Ukrajinou nevidíme žiadny recipročný pohyb zo strany EÚ. Skôr zaujíma jastrabí postoj založený na pokusoch prinútiť Rusko niečo urobiť. Rusko však nebude robiť rozhodnutia pod tlakom,“ povedal pre Izvestia Ivan Timofejev, programový riaditeľ Medzinárodného diskusného klubu Valdaj.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik