Ani bývalý minister vnútra, v súčasnosti konzervatívny politický komentátor, Vladimír Palko nie je naklonený myšlienke, že by Ukrajina mohla byť súčasťou Severoatlantickej aliancie. Podľa neho nielenže časť európskeho kontinentu táto myšlienka doviedla do konfliktu, ale myšlienka rozkladá NATO a politiku jednotlivých jeho štátov. Navyše tiež vytvára chaos.

„Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu som počul Johna Mearsheimera, profesora z chicagskej univerzity, už viackrát poznamenať: „Neviete si ani predstaviť, akou katastrofou bolo rozhodnutie samitu NATO v roku 2008 v Bukurešti, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO“. Áno, toto rozhodnutie napokon viedlo k ruskej invázii na Ukrajinu, čím sa začala katastrofa, ktorá nekončí,“  pripomína V. Palko poznámku amerického profesora.

Tento výrok mu pripomenulo nedávne stretnutie Bukureštskej deviatky (zoskupenie štátov V4, pobaltských štátov, Rumunska a Bulharska) vo Vilniuse. Komentátor tiež dopĺňa, že účastníkmi stretnutia boli aj predstavitelia štyroch severských európskych krajín, prezident Ukrajiny Zelenskyj a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Všetci zúčastnení sa zhodli na podpore členstva Ukrajiny v NATO.

Sme na ceste do pekla

Bývalý minister by očakával, že v súčasnosti európski politici opustia túto cestu do pekla, no zjavne ju podľa nich „potrebujeme“ absolvovať“ až na jeho prah.

„Na tomto stretnutí vidíme, že popri tom, ako nás snaha o rozšírenie NATO na Ukrajinu doviedla do vojny, táto myšlienka navyše ešte i rozkladá NATO ako celok a aj politiku vo vnútri jednotlivých štátov NATO a vytvára chaos,“  upozorňuje bývalý politik.

Rumunsko ako príklad

Aby sa mohlo prijať takéto jednomyseľné rozhodnutie, treba vnímať aj nedávne dianie v Rumunsku. Keby nebolo zrušené prvé kolo minuloročných prezidentských volieb, určite tam nestojí  Nicusor Dan.  Aj V. Palko si uvedomuje, že ak by sa stal rumusnským prezidentom Georgescu, za Ukrajinu ako člena NATO by nehlasoval. „Jednota podpory pre členstvo Ukrajiny v NATO si vyžaduje aj obete. Aj keby bolo treba obetovať rumunskú demokraciu, však?,“  dodáva Palko.

Chaos v Poľsku

Samitu sa zúčastnil aj bývalý poľský prezident Andrzej Duda, lenže novo zvolený Karol Nawrocki sa ešte pred zvolením stihol vyjadriť, že Ukrajina podľa neho do NATO nepatrí. Svoje vyjadrenie zdôvodnil veľkou korupciou. V. Palko pritom pripomína, že aj Duda, aj Nawrocki pochádzajú z rovnakého politického subjektu, čo vidí ako dôkaz chaosu.

Slovensko na tom nie je o nič lepšie

„No a čo si máme myslieť o tom, že podpora pre členstvo Ukrajiny v NATO prešla i so súhlasom nášho prezidenta Pellegriniho? Veď premiér Robert Fico po nástupe do funkcie povedal opak a síce, že členstvo Ukrajiny v NATO Slovensko nepodporí, lebo to znamená vojnu. Tak čo je toto za komédia?,“  uvažuje komentátor. Dodáva, že sa B9-tka dá vnímať len ako bezvýznamný formát a to, čo deklarovala už onedlho nebude podstatné.

Zaujíma ho tiež, či slovenskí ústavní činitelia toto rozhodnutie spolu prebrali. A možno je to celé tak, že Slovensko ide cestou najmenšieho odporu, aj to len doma.

Dáma, čo má strach z mieru

Palko pripomína vyjadrenie dámskej premiérky Mette Frederiksenovej. „Tá povedala, že mier na Ukrajine by bol väčším nebezpečenstvom ako pokračovanie vojny,“ parafrázuje komentátor s tým, že podľa jej zmýšľania Rusko má bojovať, aj keby sa mu hneď nechcelo. Tá je aspoň konzistentná – vojna na Ukrajine je jej cieľom. Ak sa netýka Dánska, samozrejme.

Cesta Ukrajiny do NATO nie je až taká nezvratná

Po tom, čo bol za prezidenta USA zvolený Donald Trump, cesta Ukrajiny do NATO nie je až taká nezvratná, ako to ortanizácia tvrdila v každej svojej výročnej správe. A Trump rozhodne nie je zástancom prijatia Ukrajiny. Samit vo Vilniuse tak podľa Palka rozšíril názorovú trhlinu medzi USA a Európou.

„Trump totiž pochopil a uznal, že rozširovanie NATO na Ukrajinu spôsobilo vo svojich dôsledkoch vojnu. A uznal, že vojna bola zástupnou vojnou Západu proti Rusku. Nejedná sa o ospravedlnenie Ruska, ale jedná sa o to, že Rusko pociťovalo ohrozenie. Trump sa viackrát v tomto zmysle vyjadril,“  píše ďalej V. Palko s tým, že pochopenie tejto súvislosti nie je ťažké. Občas to chápu Slovensko a Maďarsko.

Mysliaci človek podľa Palka musí vidieť, že Vilnius odďaľuje akékoľvek výsledky Trumpove snahy o koniec konflitu. Všetci pritom vedia, že idú navzájom proti sebe. Nepomohol tomu ani Zelenskyj, keďže schválil dronový útok na ruské letiská. Na to bude Rusko musieť reagovať. To D. Trumpovi potvrdil aj V. Putin.

Rozdelené NATO

„Všetci tí Európania vo Vilniuse prehlbujú trhlinu medzi americkou a európskou časťou NATO a tým NATO rozdeľujú. Ešte len pred pár mesiacmi by všetci títo Európania boli prisahali na vernosť transatlantickej väzbe, ako na ňu prisahali celé roky,“  dodáva Vladimír Palko. Tomu sa len potvrdzuje, že Severoatlantickú alianciu neohrozujú malé štáty, ale dlhodobo zlá politika.

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;

2. Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;

3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik