Rozpad Európskej únie je pravdepodobným scenárom, pretože tento orgán je stále dosť krehký. Povedal to v rozhovore pre agentúru TASS americký ekonóm, profesor a riaditeľ Centra pre trvalo udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite Jeffrey Sachs. V rozhovore sa dotkol aj témy vojny na Ukrajine, sankcií na Rusko i expanzie NATO.
Na otázku, či je dnes pravdepodobný kolaps Európskej únie, americký ekonóm odpovedal, že si myslí, že áno.
„Áno, Európska únia by sa mohla rozpadnúť, pretože je stále krehkým subjektom,“ poznamenal Sachs. „Verím však, že by malo dôjsť k obnove Európy a k silnej Európe, čo by podľa mňa bolo dobré pre Európu a pre svet. Je však možné, že by sa Európska únia namiesto toho rozpadla,“ dodal expert.
Sachs naznačil, že EÚ by mohla Maďarsko dokonca vylúčiť alebo zbaviť jeho hlasovacieho práva kvôli úprimnosti Budapešti, ktorá vyhlásila, že „vojna na Ukrajine by sa mala zastaviť a EÚ by mala prestať byť vojnovými štváčmi“.
„Teraz, keďže princípom rozhodovania je jednomyseľnosť, Európa skúma efektívne ukončenie maďarského veta alebo ukončenie maďarského hlasovania o týchto otázkach, alebo dokonca vylúčenie Maďarska nejakým spôsobom z európskeho rozhodovania,“ objasnil ekonóm.
"Sankcie uvalené na Rusko len posilnili jeho ekonomiku namiesto toho, aby ju zničili, ako to očakávali západné vlády," myslí Sachs.
„Vo všeobecnosti áno,“ uviedol Sachs pre TASS v odpovedi na otázku, či sa Rusku podarilo zvládnuť tlak sankcií. „Je zrejmé, že sankčný režim nezničil ruskú ekonomiku napriek všetkým vyhláseniam, že sa to stane. Sankcie nefungovali. Nepriniesli výsledky, ktoré očakávali západné vlády. Nespôsobili veľké škody a v istom zmysle dokonca posilnili ruskú ekonomiku,“ dodal ekonóm.
Podľa Sachsa sankcie spôsobili určité škody, hoci pod vplyvom týchto ťažkostí sa zlepšili vzťahy Ruska s Čínou a Indiou a mnohé odvetvia, v ktorých bola Moskva predtým závislá od dovozu, sa posilnili vďaka domácemu hospodárskemu rastu.
„Je celkom jasné, že aj francúzska vláda o to nemá záujem. Je celkom jasné, že nemecká vláda o to nemá záujem. A je celkom jasné, že prinajmenšom polovica Washingtonu o to nemá záujem. Takže si myslím, že Trump by chcel, aby sa táto vojna skončila. Ale je obklopený hlasmi, ktoré hovoria: ‚Nebuďte mäkkí, pokračujte vo vojne, naďalej dodávajte zbrane na Ukrajinu‘ a tak ďalej,“ poukázal.
Podľa Sachsa „to je rada, ktorá Ukrajinu ešte viac zničí.“ „Ukrajine to v skutočnosti vôbec nepomáha,“ zdôraznil. „Ale odráža to stále dominantný názor v západnej politike, že je lepšie bojovať s Ruskom, ako túto vojnu urovnať,“ uviedol ekonóm.
„Ak sa konflikt na Ukrajine skončí pri rokovacom stole, odpoveď je áno (západné krajiny opustia myšlienku rozširovania NATO na východ - TASS), pretože nerozširovanie NATO by bolo predpokladom mierového urovnania. Ak sa vojna skončí na bojisku, takmer určite sa skončí porážkou Ukrajiny. To by určite ukončilo rozširovanie NATO o Ukrajinu,“ objasnil Sachs.
Medzitým ekonóm pripustil, že „rétorika o rozširovaní NATO sa po takejto udalosti možno zastaví, ale možno aj nie“.
„Mali by sme si pripomenúť, že v roku 1990 západní lídri, najmä USA a Nemecko, povedali, že NATO sa nebude rozširovať. A potom podvádzali. Západ teda už dávno pochopil, že rozširovanie NATO je zlý nápad, americkí diplomati pochopili, že ide o provokáciu. Mohlo by to skončiť veľmi, veľmi zle,“ pokračoval Sachs.
Pripomenul si vyjadrenia Georga Kennana, jedného z najvýznamnejších amerických diplomatov, ktorý sa zaoberal otázkami medzi USA a Sovietskym zväzom v 30., 40. a 50. rokoch 20. storočia. Podľa Sachsa teda v roku 1997, keď sa rozširovanie NATO stalo oficiálnym stanoviskom, Kennan povedal: „Toto je najhoršie rozhodnutie, aké sme urobili od konca studenej vojny. Povedie to k novému kolu krízy.“
Sachs poznamenal, že účinky takejto politiky „boli veľmi predvídateľné a napriek tomu boli západné vlády dosť hlúpe na to, aby sa pokúsili o toto rozšírenie NATO“.
„Takže keď sa ma pýtate, či sa rozširovanie NATO skončí, keď sa skončí vojna, určite by malo. Mohlo by. Ale nemôžeme zaručiť nič, čo sa týka zmien v zahraničnej politike USA alebo Európy,“ uzavrel americký ekonóm.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.