Keby nebolo internetu a sociálnych sietí, pán Alex Szitás z jednej z obcí na Žitnom ostrove by bol ten, kto „stúpa na otlaky“ a pozerá na prsty lokálnym politikom či iným „mocným“ z regiónu. Lenže sociálne siete nám priniesli aj možnosť prehľadu o dianí v širokom, či vzdialenejšom okolí a aktivista A. Szitás ju využil.
Zaujal aj Hlavný denník. Preto sme si v redakcii povedali – tohto človeka treba predstaviť Slovákom. Možno práve preto, aby sme sa cez neho presvedčili, že hovoriť o veciach by sme mali všetci. Lebo politika sa nás týka, či už na našej ulici, v regióne, ale aj v štáte.
Kto je Alex Szitás
Nie, svojim čitateľom neposkytneme životopis, ani informácie o rodinných pomeroch aktivistu. Na to, aby ste si urobili názor, prinášame vám niekoľko jeho videí. Tie o ňom určite povedia viac, ako množstvo slov. A ako budete mať možnosť, servítka pred ústami rozhodne nie je obľúbený spôsob p. Szitása.
Naše stretnutie prebehlo v príjemnom prostredí jednej z početných čárd, ktorými je juh Slovenska povestný. Do nášho rozhovoru občas príjemne zasahoval džavot Alexových detí, ktoré sa hrali na ihrisku (to bola podmienka – stretnime sa na mieste, kde sú deti vítané). Deti sa občas dobehli posilniť ovocným pohárom a my sme nad kávou debatovali o živote aktivistu na Slovensku.
Tak ešte raz, prosím. Povedzte našim čitateľom, kto je Alex Szitás?
Som obyčajný chalan z juhu Slovenska, z malej obce na Žitnom ostrove, ktorý sa rozhodol, že nebude ticho, keď sa na niektoré veci nemôžem pozerať. Všímam si a počúvam ľudí, ktorí si šepkajú. Ja nešepkám.
Kedy a prečo ste si povedali, že vy už nemôžete ostať ticho?
To neprišlo naraz. Roky som sa pozeral na to, ako sa veci robia zle – ako sa klame, kradne, ako sa ľudia boja ozvať. Jedného dňa som si povedal – toto nie je normálne, ja chcem povedať svoj názor. V krčmách a za chrbtom sa rozprávať nestačí, realitu treba povedať do očí.
Angažovali ste sa aj proti depopulácii chovov hovädzieho dobytka. Ste vy sám chovateľom? Prečo ste sa tejto témy chytili?
Ja nie som farmár, ale moja teta so strýkom chovali dobytok v Blatnej na Ostrove. Mali kravy, býky, prasce a hydinu. Ako malý som sa učil jazdiť na poníkovi a naháňal ma aj baran, hovorí Alex a jeho dcérka s jahodou na lyžičke pri tej predstave spustila veľký smiech.
Lenže vám asi nešlo len o kravy...
Viem, čo znamená každé zrušené družstvo, každá zlikvidovaná farma. To nie je len o kravách – to je o sebestačnosti, o dedinách a ľuďoch, hovorí A. Szitás. Počká, kým mladá dáma odcupitá do pieskoviska a pokračuje: - Je neakceptovateľné, aby sa zabíjali zvieratá, ktoré boli zdravé a nemali príznaky choroby. A keď som videl ako ničili drobné chovy a naše družstvá, ktoré živili našich dedov, otcov, strýkov, prišlo mi z toho zle.
Na Slovensku to zväčša býva tak, že kto sa zaujíma o veci verejné, „je podozrivý“ z toho, že chce preraziť na politickej scéne. Vaše videá majú skutočne široký záber. Čo je vašim cieľom?
Rád by som videl, aby sa konečne politici a úradníci začali zaujímať o problémy občanov našej republiky. Aby konečne pochopili, že keď celý deň sedia v parlamente a nechodia medzi ľudí, tak o tom, čo bežný človek potrebuje, nevedia zhola nič. Či už žije v obci alebo meste.
Nedám vám pokoj - čo tie politické podozrenia?
Ak mi niekto podsúva, že chcem ísť do politiky, tak odpoveď je jednoduchá: nevidím politickú stranu, ktorej by som vedel veriť. Všetci len sľubujú pred voľbami a keď sú tam, myslia len na seba a svoje dobro.
Nebolo by vám pohodlnejšie neriešiť lokálne problémy a fungovať, ako bežný občan – práca, rodina, možno nejaké koníčky?
Pohodlie ešte nikdy nič nezmenilo. Ja som človek, ktorý by chcel, aby sa už konečne mali ľudia lepšie.
Keďže odpovedáte na otázky v Hlavnom denníku, je Vaše konzervatívne názorové ukotvenie jasné. Ste mladý človek, dnes sa medzi mladými preferuje liberalizmus a bezbrehá sloboda v určitých oblastiach.
Tú liberálnu mládež, čo dnes vidím, by som poslal na základnú vojenskú službu. Nech konečne otvoria oči a vidia realitu normálne, nie cez ružové okuliare.
Pre mňa je neakceptovateľné, že si dnešná mládež nechá médiami a politikmi vyzametať hlavu úplnými nepodstatnými vecami, ktoré do života ani nepotrebujú. A pár liberálnych mladých ľudí na Slovensku by potrebovalo pár otcovských faciek, aby zistili či sú chlapi alebo ženy.
Vás to, čo robíte, tuším baví...?
Na rovinu? Hovorím svoj názor, na ktorý mám právo a je mi úplne jedno, čo si o mne politici, úradníci alebo médiá myslia. Riadim sa zdravým sedliackym rozumom.
Meno, aj prízvuk o vás prezrádzajú, že žijete na národnostne zmiešanom území. Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom bývali kedysi veľmi citlivá téma. Pociťujete vo svojom okolí nejakú vzájomnú nevraživosť Slovákov voči Maďarom alebo naopak?
Som Slovák rozprávajúci aj po maďarsky a sčasti ovládam aj rómsku reč. Moja žena je Rómka a medzi Rómami mám veľmi veľa kamarátov. A tiež poznám veľa muzikantov, lebo v minulosti som sa od nich učil spievať a hrať na hudobné nástroje. Je mi jedno či je niekto Slovák, Maďar, Róm, Číňan, Ukrajinec alebo Arab. Keď je to dobrý človek, tak s ním nemám problém. Všetci sme z mäsa a krvi a sme ľudia. Keď je niekto na hlavu padnutý a nechce sa zmeniť, nech takým aj zostane.
Ďakujeme za autorizovaný rozhovor
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik