Časopis Extraplus na webe extraplus.sk uverejnil komentár Mariána Tkáča, ktorý vydávame ako druhú časť témy "kauza Murín".
Tak isto aj tento komentár publikujeme v plnom znení s láskavým súhlasom estraplus. sk
______________________________________
"Ministerka konala rýchlo, lebo... Praha? Lebo ohlas dávnych čias a „kralickej češtiny“? Akéhosi tiežspisovateľa Dada Nagya z oddelenia zahraničných projektov SLC, známeho Murínovho kritika, že vraj verejnú inštitúciu nazýva „hniezdom hadov“, rozhodnutie ministerky potešilo, všetkým „im“ padol kameň zo srdca.
Na samom začiatku svojej ministerskej kariéry poslala Martina Šimkovičová list českému ministrovi kultúry Martinovi Baxovi. Ako napísala, „pri príležitosti významného kultúrneho sviatku vzniku Prvej česko-slovenskej republiky“. Zrejme to robiť nemala, lebo vyvolala búrku nevôle. Nie za to, že v liste velebila Tomáša Garriguea Masaryka, „ktorý sa isto nie náhodou narodil uprostred našich národov v meste Hodonín a isto nie náhodou boli jeho rodičmi česká matka Terezie Kropáčková a slovenský otec Jozef Maszárik“ (?). A ani nie preto, že ako predstaviteľka rezortu kultúry „si dovolí tvrdiť, že vo svete kultúry naďalej žije duch Česko-Slovenska“, ale za použitie spojovníka (pomlčky) v názve štátu. Prisľúbila rozvíjať česko-slovenské vzťahy a nadväzovať v svojej práci „na charakter pána Tomáša G. Masaryka“.
Vymenovanie Gustáva Murína za riaditeľa Slovenského literárneho centra od začiatku nezodpovedalo straníckej politike Proagresívneho Slovenska a bolo do očí bijúcou provokáciou liberálnemu gestapu. Okamžite túto nomináciu označili za neprípustnú, pomaly nedemokratickú a možno až protiústavnú. Pritom išlo len o poverenie riadiť kultúrnu inštitúciu a toto poverenie dostal človek, ktorý priam otvorene pohŕda celou liberálnou čvargou, ktorá parazituje na našej kultúre. Našťastie tu už v našej ústave nemáme zakotvenú vedúcu úlohu politickej strany, čo si asi najmladší z klanu Šimečkov nevšimol a jeho myslenie je stále uväznené v ideologickej výchove jeho otca aj deda, a mladý tak myslením uviazol v hraniciach komsomolských aktivistov. Títo liberálni rozoštvávači slovenskej politiky majú plné ústa demokracie, ale nevedia prijať prehru a netolerujú demokratický princíp voľby nových ľudí do vedenia štátnych inštitúcií. Najmä tých nie, ktorí nemajú stranícku previerku PS. Kto nie je voličom alebo ideálne rovno straníkom Proagresívneho Slovenska , nebude mať v ich očiach nikdy potrebné schopnosti pracovať pre našu krajinu. Pre tú môže podľa progresívcov pracovať hocikto, kto hejtuje Rusko, pľuje na Fica a pohŕda Slovenskom. Iba takí sú totiž podľa PS vhodnými nominantmi na čelo slovenských inštitúcií a najmä kultúrnych. Preto je zarážajúce, že ešte aj Šimkovičová podľahla ich nátlaku a zatrúbila na ústup ako taká trúba.
Nominácia Gustáva Murína bola nie len demokratická, ale najmä profesionálna a slobodne odvážna. Jeho knihy čítalo celé Slovensko a nikto nemôže spochybniť jeho literárnu činnosť. Nikto dnes nemôže povedať, že nemá právo ani titul zastávať vrcholný post v Slovenskom literárnom centre. Murín nebol straníckou nomináciou, lebo nie je straník. Je to spisovateľ a ako taký má čo ponúknuť slovenskej literárnej spoločnosti.
Každý, kto spochybňoval túto nomináciu, si nemôže hovoriť demokrat. Demokracia totiž nie je o prízemných útokoch na iných než straníckych nominantov. Takéto nedemokratické konanie dnes vidíme aj pri rozoštvávaní tejto spoločnosti, priamo politikmi bez demokratického cítenia a aj myslenia. Každého, kto nemá pečiatku od Progresívneho Slovenska vrátane ich poslancov, straníkov až po ich tlačový orgán denníka N, nepovažujú za správnu voľbu. To však, našťastie, neznamená, že sa tak nemôže stať slobodne a demokraticky, ako sa to udialo aj v tomto prípade. Progresívci našťastie nemajú vedúcu úlohu zakotvenú v Ústave SR. Majú však už nového spojenca v kresle ministra kultúry, ktorý im vychádza po ruke.
Nuž, „charakter pána Masaryka“, ktorý okrem iného ako napoly Slovák neuznával existenciu slovenského národa? Pokiaľ ide o spojovník (pomlčku), používal ju Štefánik a bola aj v originálnych trianonských dokumentoch. Nepoznala ju prvá čs. ústava, prijatá 29. februára 1920, a doslova ju ako „znaménko“ zakázalo ministerstvo vnútra obežníkom číslo 45,731-1 z 10. júna 1922: „Výraz Československo a všechna od toho odvozena slova ve všech jazycích jest jedno slovo a že jest proto naprosto nepřípustno vkládati mezi části tohto slova rozdělovací znaménko (Tchéco-Slovaque).“ Pamätáte, keď sme chceli ono „znaménko“ oživiť v roku 1990, počuli sme spoza rieky Moravy, že „česká gramatika znaménko nezná“ – „znala“ ho však od októbra 1938 do marca 1939?
Slovensko-české, osobitne česko-slovenské vzťahy sú „zaujímavé“ od čias, keď Slováci vytvorili českú a nie Česi slovenskú gramatiku (Vavrinec z Nedožier v roku 1603). Na Slovensku sú mocné korene čechoslovakizmu, ktoré tu zapustilo nielen asi 6000 českých exulantov po Bielej hore (1620), ale aj po roku 1918 a 1945, osobitne u tých Slovákov, ktorí sa modlili v „biblickej češtine“ až do roku 1992. To všetko mi zišlo na um, keď – citujem jeden po slovensky píšuci, ale slovensky necítiaci denník: „Po škandále v Prahe Šimkovičová odvolala dočasného šéfa Slovenského literárneho centra Gustáva Murína.“
Gustáv Murín, ktorého vymenovala ministerka na čelo Slovenského literárneho centra (SLC) 8. januára namiesto Pavla Sibylu, sa počas pražského veľtrhu Svět knihy, ktorý sa konal od 15. do 18. mája, evidentne nechal vyprovokovať, vtiahnuť do nečestnej hry. Podľa onoho denníka sa počas svojho pražského vystúpenia „dostal do konfliktu s publikom“. O čom, ak nie o vyprovokovaní svedčí otázka redaktorky českého Respektu Ivany Svobodovej, ktorá to spustila? Spýtala sa ho, „či sa jeho svetonázor odrazí na vedení inštitúcie“, a konfrontovala ho s tým, že publikuje na konšpiračných weboch... Murín potom hovoril o feminizme, ktorý zaradil do rovnakej kategórie ako iné totalitné režimy (pozn.: má o tom knihu). O prezidentovi Václavovi Havlovi povedal, že bol „bábkou iných mocností“. Praha poskytla onú poslednú „kvapku“ na vylomenie krku „neposlušnému“ antiprogresívcovi zo Slovenska. Pomohla „zamestnanectvu“ (tak sa to vraj má progresívne písať, nový prvok v spisovnej slovenčine?) SLC, ktoré sa už od februára opakovane na Murína sťažovalo, „zažívalo autokraciu, bolo vystresované, šikanované“ a tvrdilo, že Murín vedie SLC k zániku (sic!). Keďže na podnety „zamestnanectva“ ministerka nereagovala, časťou slovenskej inteligencie – nielen liberálno-progresívneho okruhu, veď aj onen ministerkin list – rešpektovaná Praha „to rozbehla“. Respekt zverejnil video z konfrontácie, Murín poslal šéfredaktorovi Respektu Taberymu e-mail, v ktorom ho žiadal, aby video nezverejňoval. Už bolo neskoro, Tabery, známy aj z oslavných diskusií so Zuzanou Čaputovou, zverejnil celú e-mailovú komunikáciu.
A ministerka podľahla „masarykovskej Prahe“, keď dostala list od riaditeľa veľtrhu Radovana Auera? Podľa neho sa Murín dopustil urážlivých a nezmyselných výrokov a „ak Vám záleží na dobrých vzťahoch českej a slovenskej kultúry, pána Murína k nám neposielajte,“ napísal a ona odvolala Murína, aby ho nemohla posielať do Prahy? Nestačilo by len do Prahy ho neposielať, či?
Písal Auer, ale písalo aj „zamestnanectvo“, a to nielen ministerke, ale aj skrytej opore liberalizmu, prezidentovi. Súčasť našej piatej kolóny s láskou k Prahe a „biblickej češtine“: Ladislav Snopko, Alta Vášová, Jana Cviková, Irena Brežná, Ivana Gibová, Mariana Čengel Solčanská, Silvester Lavrík, onen tribúnový poet Michal Hvorecký, Ján Štrasser, Ivan Štrpka a ďalší. Aj predseda Asociácie spisovateľov Slovenska Peter Juščák. Použili „známy modus operandi“, nátlak na vedenie rezortu kultúry, všetko ako cez kopirák: Murínove praktiky také isté ako v SND, SNG či SNM. „Nekompetentné vedenie“ ako univerzálna formulka na akékoľvek nové persony v rezorte kultúry. Stačí žiadať o dodržiavanie pravidiel a rešpektu voči vedeniu rezortu, v ktorom pracujú, a akási Mária Vargová povie, že „Murín riadi centrum nekoncepčne, chaoticky a deštruktívne, vyhráža sa zamestnancom, správa sa k nim agresívne a paralyzuje bežnú pracovnú prevádzku centra“. To iba chcel, aby odstránili z vonkajšej strany dvier plagáty o kultúrnom štrajku. A akási Monika Nagyová si povzdychne, že „pán Murín prišiel do SLC bez elementárnych znalostí o chode inštitúcie, o náplni práce jednotlivých oddelení“.
Ministerka konala rýchlo, lebo... Praha? Lebo ohlas dávnych čias a „kralickej češtiny“? Akéhosi tiežspisovateľa Dada Nagya z oddelenia zahraničných projektov SLC, známeho Murínovho kritika, že vraj verejnú inštitúciu nazýva „hniezdom hadov“, rozhodnutie ministerky potešilo, všetkým „im“ padol kameň zo srdca. Na oficiálnom facebookovom profile SLC „zamestnanectvo“ po Murínovom odvolaní napísalo len stručné: Ďakujeme.“ A všetci boli zvedaví, čo sa bude diať ďalej. Dozvedeli sa. Novým dočasne povereným riaditeľom SLC sa stal Branislav Balogh.
Gustáv Murín, vzdelaním prírodovedec a biológ, známy slovenský spisovateľ, esejista, publicista, dramatik a scenárista, autor desiatok kníh, z ktorých viaceré sú už názvami akoby „protivné“: Mafiánsky gang Sýkorovcov (1. akosť), Slovensko – Raj kajúcnikov – Spravodlivosť podľa Matoviča, Slovenská mafie v Praze, ale aj Feminizmus ako tretie zlo či Sex kontra kultúra, a tak ďalej. Dve z jeho najpredávanejších kníh – Smrť generála Lučanského a Demolácia našej demokracie – od Havla po Šimečku, vyšli vo vydavateľstve Torden, ktorého riaditeľ Róbert Merva ku „kauze Murín“ okrem iného uviedol: „Nominácia Gustáva Murína bola nielen demokratická, ale najmä profesionálna a slobodne odvážna. Jeho knihy čítalo celé Slovensko a nikto nemôže spochybniť jeho literárnu činnosť“ a doložil, že „progresívci našťastie nemajú vedúcu úlohu zakotvenú v Ústave SR. Sedí však v kresle ministra kultúry ich spojenec...“ Alebo len osoba, ktorá rešpektuje Prahu tak, ako to vyjadrila v liste z konca októbra 2023? Že „ako predstaviteľka rezortu kultúry si dovolí tvrdiť, že vo svete kultúry naďalej žije duch Česko-Slovenska“. Na škodu svoju i tohto národa."
______________________________________
https://www.extraplus.sk/clanok/kauza-murin-simkovicova-podlahla-natlaku-zatrubila-na-ustup-ako-taka-truba?fbclid=IwY2xjawKgwi5leHRuA2FlbQIxMQBicmlkETA1a2ZOZzNuSVd3VTVtV0NZAR6Ef8PPAaOyx9ctyxlG7rurP27gk0WmYC5_7wGjwlwuT-a
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik