"Je mi jedno čo bude robiť Viktor Vincze, zať Jozefa Banáša, a kam sa po odchode z Markízy teraz podeje. Som rád, že medzi mojimi príbuznými a priateľmi nefiguruje nik, kto by mal niečo spoločné s tou dekadentnou televíziou, ktorá roky organizovala dni otvorených dverí, aby samu seba velebila a propagovala takým mimoriadne lacným spôsobom a vychovávala si fanúšikov, hlavne mladých divákov, na svoj obraz." Citát Michal Zoldy.

Názor jedného z najlepších politických komentátorov s názvom: Nedeľné zamyslenie: Čo sa deje v markíze ma nezaujíma, zverejnený na sociálnej sieti Telegram, prinášame v plnom znení.

Je mi srdečne jedno čo sa v tej nadutej sebastrednej komerčnej televízii deje, kto sa tam s kým pohádal, koho odvolali z moderovania televíznych novín kvôli čomu, kam ho preradili ale on urazený radšej odtiaľ odchádza, a prečo tam ktosi založil odbory atď. 

Periférnym videním, naozaj iba veľmi periférnym, registrujem, že sa niečo deje v tej nešťastnej televízii obávaného "Slintoša" Pavla Ruska - bývalého podpredsedu slovenskej vlády, ministra hospodárstva a spolumajiteľa TV Markíza,  ktorý už dávno nie je celebritou ale sedí zaslúžene v chládku a posedí si tam ešte dlho. Je až neuveriteľné, kto bol kedysi na výslní a dokonca rozhodoval o osude slovenského hospodárstva, a pri tom vzišiel z televízie Markíza.   Nič odpornejšie a nechutnejšie na televíznej obrazovke nie je ako televízne noviny Markízy. Ak by som nepísal politické komentáre, nepozeral by som Serebryakova, Lacovú, Puškárovú  a to ostatné, čo sa tam prezentuje ako výkvet slovenskej žurnalistiky. Závidím každému, kto sa navždy rozlúčil so sledovaním tej televízie. 

Je mi jedno čo bude robiť Viktor Vincze, zať Jozefa Banáša, a kam sa po odchode z Markízy teraz podeje

Som rád, že medzi mojimi príbuznými a priateľmi nefiguruje nik, kto by mal niečo spoločné s tou dekadentnou televíziou, ktorá roky organizovala dni otvorených dverí, aby samu seba velebila a propagovala takým mimoriadne lacným spôsobom a vychovávala si fanúšikov, hlavne mladých divákov, na svoj obraz.  

Ľudia z celého Slovenska, ktorým sa zunovali vysoko kultúrne programy prednovembrovej Československej televízie s unikátnymi divadelnými pondelkami,  sobotnými Bakalármi a Kreslami pre hosťa, túžili po nejakom komerčnom "vzrúši" na americký spôsob. Podobne, ako sa mnohí začali šalieť za porno videami a porno časopismi keď sem prišla vytúžená demokracia západného typu. Doslova vo vytržení sa raz do roka valili celé davy aj s deťmi ako na púti klaňať sa do Záhorskej Bystrice namejkapovaným tváram s neprirodzeným úsmevom z  obrazovky Markízy. Jediné, na čo si v tejto súvislosti spomínam ako tak pozitívne, bol pamätný rozhovor Eriky Vincourekovej naživo s vtedajším prezidentom Michalom Kováčom. Kládla mu v ňom mimoriadne háklivé otázky a ak si dobre pamätám, už jej po tom ďalší rozhovor nedali robiť.  Smotánky, všelijaké Horné Dolné a primitívne zábavné programy v konečnom dôsledku výrazne znížili kultúrnu úroveň a hlavne kultúrne nároky časti slovenského diváctva. Neviem či práve to nebolo vtedy, a vlastne nie je aj dnes, cieľom. Ak áno, tak to sa podarilo. 

Mám aj jednu osobnú spomienku, ktorá sa týkala priamo mňa, keď v jedných večerných televíznych novinách Markízy na jeseň 1998 vystúpil manžel markizáckej produkčnej Július Gembický a vyrútil sa na mňa za moje zahraničné kontakty a pozorovateľskú účasť Britskej helsinskej skupiny pre ľudské práva (BHHRG) v predvolebnom a volebnom období v lete 1998.  Tá nekonvenčná skupina bola nabitá objektívnymi špičkovými britskými a americkými intelektuálmi, ktorí nemali problém poskytnúť Slovenskej televízii rozhovory o svojich otrasných skúsenostiach s tým, ako sa za pomoci zahraničia manipulujú voľby a verejnosť v krajinách bývalého východného bloku a ako hrubo tendenčne a neobjektívne postupuje pri monitorovaní a hodnotení volieb OBSE a Medzinárodná helsinská federácia. Členovia BHHRG sa vtedy jednoducho zastali premiéra Mečiara, povedali pravdu, a to bolo niečo, čo politicky angažovaná a intelektuálne vyprázdnená Markíza neuniesla. Na druhý deň redakcia televíznych novín STV vyslala za mnou kameramana a redaktorku, lebo STV bola vtedy normálna, aby som sa k celej veci vyjadril. Raz o tom napíšem podrobnejšie. Postaviť sa Markíze a  Dzurindovi verejne bol smrteľný hriech, ale tak je to u nás vlastne dodnes.... Len  Dzurindu vystriedal Šimečka. 

Je mi naozaj jedno, čo sa v týchto dňoch deje v TV Markíza, kto odtiaľ uteká a kam sa nejaký ďalší odídenec zberá pôsobiť mediálne ďalej.

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;

2. Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;

3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik