Chudík, Adamovič, či Meličková sa v hrobe obracajú. Hneď na úvod sa musíme ospravedlniť zosnulým velikánom slovenskej kultúry, ktorých meno sme vyvolali z umeleckého záhrobia. Veríme, že si tam niekde v pokoji dýchajú svoj večný sen – a rozhodne si nezaslúžia byť rušení pri predstave, že toto je to, čomu dnes hovoríme „kultúra“.
Ale ak si hru Pes na ceste pozrie milovník klasiky, na ktorého ešte neútočila progresívna performancia z dvoch metrov, hrozí mu minimálne mrazenie po chrbte. Ešteže iniciatíva Otvorená kultúra vie, čo podporovať – čím vulgárnejšie a protislovenskejšie, tým väčšia dotácia. A čo je umelecky hodnotné, to ani nestojí za reč. Doslova.
Slovenské národné divadlo sa s touto inscenáciou predstavilo aj na českom festivale Divadelní flóra. Názov festivalu evokuje niečo voňavé, možno inšpiratívne... No tu si nebudete zapchávať nos, ale uši – a možno aj oči, ak máte úctu k vlastnému vkusu.
Inscenácia Pes na ceste, adaptovaná podľa novely Pavla Vilikovského, si vyslúžila Cenu Dosky. Presne tú istú, ktorú nedávno dostala Soňa Ferienčíková za svoj energický javiskový záchvat. Pardon – za svoje "tanečné vyjadrenie".
Porota hru vychválila ako vizuálne a intelektuálne atraktívne dielo. A pridali sa aj redaktori z denných dezinformačných periodík SME a Denník N. Tlieskajú. Stoja. Dojatí. Lebo ak niekto strieľa slovné guľky po Slovensku – a ešte na českom pódiu – to je pre niektorých hotový sviatok.
Samozrejme, nie všetci diváci sú takí nadšení. Mnohí sa pýtajú, prečo sa divadlo mení na politický míting, kde herci namiesto hrania deklamujú ideologické monológy. Ak sa teda volá po „umení bez cenzúry“, prečo je najtvrdšie kritizovaný len ten jeden – zvolený – politický tábor?
A ak hra údajne hovorí o Slovákoch, prečo má mnoho Slovákov po jej zhliadnutí pocit, že sa na nich len niekto povýšenecky smeje? Ale nebojte sa, to je len divadelné umenie, ktoré, mimochodom, hrajú tí istí ľudia, ktorí sa pred voľbami zúčastňovali protestov a čítali hanlivé pamflety na súčasnú vládu.
Hra nešetrí národ, kultúru, ani slovenskú reč. A to všetko v podaní ľudí, ktorí sa údajne boja rozdeľovania umeleckej obce – a pritom sami rozdeľujú najviac. Tí istí umelci, ktorí odmietajú „nenávisť“, sa pred kamerami veselo pustia do vlastného národa.
A keď Dáša Čiripová z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV povie, že nerovnosť sa nemá stať politickým nástrojom, asi tým nemyslela zrovna tieto tri minúty nadradeného monológu z javiska. Hra, ktorá vraj nešíri nenávisť, končí útokom na Slovákov, ktorí majú iný názor. A ak si dovolíte nesúhlasiť – nuž, nie ste dosť intelektuál.
Záver?
Pes na ceste nie je o kultúre. Je to o tom, kto dnes môže biť – verbálne aj ideologicky – a kto má povinnosť mlčať. Lebo je predsa kultúrne korektný. A keď budete nabudúce v SND, možno sa aj vás niekto spýta: "A vy ste si to dovolili zaplatiť z vlastného vrecka, alebo len z vlastných daní?"
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik