Áno, v Biblii to bolo akosi inak. Ježiš na nás nalieha: "Nechajte maličkých prísť ku mne" (Mt 19, 14). Chce, aby sme prišli k nemu s očakávaním dieťaťa, so široko otvorenými rozžiarenými očami a otázkou, čo ďalšie Boh urobí. Chce, aby sme ho prosili o zázraky a hľadali ich, počas dňa sa zastavili a opýtali sa ho: "Čo robíš práve teraz?"
A čo robíme my práve teraz? My, "Božie" bytosti, ktoré vraj stvoril na svoj obraz? Tí z našich čitateľov, ktorí ste viac myslením materialisticky založení, odpustite, že som začal takýmto "podobenstvom". A vy, veriaci, vy mi zas prosím odpustite, ak som sa v ňom v niečom pomýlil. K religióznemu "duchovnu" sa v tomto texte uchýlim ešte v jednej vete, v tej jeho poslednej.
Obdivujem odvahu a hlboko sa skláňam pred odvážnymi
Obdivujem odvahu hovoriť pravdu, hovoriť za seba, hovoriť proti uragánu liberálno-progresívneho vetra zloby a nenávisti. Obdivujem ju rovnako či ju už prejaví nejaká významná osobnosť, uznávaný politik, dotáciami nepodplatený novinár, alebo neobyčajne "obyčajný" človek práce. Táto doba, ak ju chceme prežiť, si vyžaduje pravdu tak, ako potrebuje na púšti pútnik krčah vody. Na púšti zla, nenávisti, klamstiev, intríg, sebeckých straníckych ideológií, cynického výsmechu faktom a podlého slúženia moci napriek tomu, že tá moc je na strane najväčšieho zla.
Stratil som veľa "priateľov"
Ale nechcem mať medzi priateľmi ľudí, vzývajúcich zlo, nenávisť, nechcem tam mať majiteľov jedinej prípustnej pravdy a nechcem sa nikomu prosiť, či v jeho prítomnosti smiem vysloviť vlastný názor. Zdesene sledujem, ako sa tu u nás najrôznejšie kreatúry aj cez mŕtvoly (v kontexte výročia teroristického atentátu) derú k moci, hoci ich k tomu neoprávňuje ani intelekt, ani rozhľad a už vôbec nie charakter. A robia to za potlesku časti skorumpovaných médií. Nie, nikto z nich mi nechýba a nikdy chýbať nebude. Po tom, čo mi už pomreli všetci moji pokrvní blízky, je mojou "rodinou" už iba moje presvedčenie. Tak nech mi naň nikto nesiaha!
("Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom" - Samo Chalupka.)
Hanbil by som sa predkov, hanbil by som sa učiteľov, hanbil by som sa asi všetkých
Ale "oni" sa nehanbia ani len sami seba. A museli by, ak by si prečítali po sebe, čo napísali, alebo vyslovili, čo povedali. Hanbili by sa, ak by sa obzreli za seba na nateraz "iba" morálnu spúšť, ktorú tu vytvárajú. Hanbil by som sa byť ich adorantom, obdivovateľom, pochodujúcim megafónom. Viem, že hanbu majú amputovanú. Ale nebudem im tolerovať ich besnenie.
Pýtate sa koho mám na mysli? Tých bezcharakterných moralistov a poúčačov, tých, ktorí nám stále chcú diktovať, čo si smieme myslieť, tých, ktorým prekáža už aj zadokumentovaná história, tých, ktorí si nacizmus účelovo zamieňajú s demokraciou.
Nuž a tá na dnes posledná veta?
Pane Ježišu, vezmi ma za ruku a veď ma. Otvor moje oči, aby som videl zázraky, ktoré robíš okolo mňa, a osloboď ma, aby som sa z nich dokázal aj radovať.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik