Globálne médiá sa pripravujú na rozhovory o riešení ukrajinského konfliktu, ktoré sa začínajú vo štvrtok v Istanbule z iniciatívy ruského prezidenta Vladimira Putina. Stretnutie by mohlo znamenať prvý priamy kontakt medzi delegáciami Ruska a Ukrajiny od marca 2022, keď vyjednávači z Moskvy a Kyjeva viedli dialóg v istanbulskom paláci Dolmabahce, informuje britský The Guardian.

Vladimir Putin 11. mája v rozhovore s novinármi v Kremli navrhol kyjevským úradom, aby bez predbežných podmienok obnovili priame rozhovory, ktoré Ukrajina prerušila v roku 2022. Ruská delegácia bude na zástupcov Kyjeva čakať 15. mája v Istanbule.

Vladimir Zelenskyj zase povedal, že do Turecka príde aj on sám. Zároveň s podporou krajín EÚ začal predkladať požiadavky týkajúce sa zloženia ruskej delegácie.

"Ruská delegácia bude na rokovaniach v Istanbule diskutovať o politických a technických otázkach," tvrdí poradca Kremľa Jurij Ušakov, ktorý je sám súčasťou ruskej delegácie, píše agentúra TASS.

Kremeľ v stredu večer oznámil, že Putin sa nezúčastní a že jeho delegáciu povedie Vladimir Medinskij, ktorý sa zúčastnil neúspešných rokovaní v roku 2022. 

„Delegácia sa musí zaoberať politickými a, povedal by som, aj miliardou technických otázok,“ povedal Ušakov. „Zloženie delegácie je teda určené na základe toho,“ zdôraznil.

Americký prezident Donald Trump do Turecka nepocestuje, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na amerického predstaviteľa. Podľa tlačovej agentúry „úradník prehovoril po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin oznámil ruskú delegáciu na rokovania“.

Ruskú delegáciu povedie kremeľský poradca Vladimir Medinskij. V delegácii budú aj námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin, vedúci Hlavného riaditeľstva Generálneho štábu ruských ozbrojených síl Igor Kosťukov a námestník ministra obrany Alexander Fomin.

Moskva do Istanbulu vyšle aj tím expertov, a to Alexandra Zorina, prvého zástupcu vedúceho oddelenia informačných technológií na Generálnom štábe ozbrojených síl Ruska, Jelenu Podobrejevskú, zástupkyňu vedúceho kancelárie ruského prezidenta pre štátnu humanitárnu politiku, Alexeja Polishčuka, riaditeľa druhého oddelenia SNŠ ministerstva zahraničných vecí a Viktora Ševcova, zástupcu vedúceho Hlavného oddelenia pre medzinárodnú vojenskú spoluprácu ministerstva obrany.

Prečo Turecko?

Turecko, člen NATO, sa od začiatku ruskej invázie snaží udržiavať dobré vzťahy s oboma svojimi susedmi v oblasti Čierneho mora a dvakrát usporiadalo rokovania o vojne. Zástupcovia Moskvy a Kyjeva diskutovali o návrhu ukončenia vojny v Istanbule v marci 2022.

Tieto rozhovory však stroskotali po stiahnutí sa Ukrajiny.

Kontakt medzi bojujúcimi stranami je odvtedy obmedzený a venuje sa najmä humanitárnym otázkam, ako je výmena väzňov a repatriácia pozostatkov vojakov.

Príliš skoro na predpovede

O programe plánovaných rozhovorov sa vie len málo, ako to zvyčajne býva pri takýchto dôležitých diplomatických stretnutiach. Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov uviedol, že na istanbulskom stretnutí sa budú riešiť otázky týkajúce sa dosiahnutia udržateľného riešenia konfliktu a reality situácie vrátane územnej otázky.

„Je priskoro robiť prognózy,“ zdôraznil vysokopostavený diplomat a dodal, že veľa bude závisieť od postoja západných sponzorov Kyjeva. Európske krajiny predtým oznámili nové sankcie voči Rusku a vyjadrili námietky voči ponuke Moskvy na rozhovory. Najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron označil ruskú iniciatívu za nedostatočnú a „neprijateľnú“.

Zacharovová sa pri vyjadrovaní k európskym požiadavkám na 30-dňové prímerie zdôraznila, že cieľom je „dať Kyjevu oddych na obnovenie jeho vojenského potenciálu, aby mohol pokračovať v konfrontácii s Ruskom“.

Rodion Miroshnik, veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí, sa domnieva, že dokument, ktorý ruskí a ukrajinskí vyjednávači schválili v Istanbule ešte v roku 2022, by mohol byť jednou z možností urovnania konfliktu za predpokladu, že sa vykonajú určité úpravy na základe vývoja uplynulých troch rokov.

Čo bude ďalej?

Zelenskyj v Kyjeve povedal, že Západ by mal zaviesť rozsiahle sankcie, ak sa Putin stretnutia nezúčastní. Povedal tiež, že o ďalších „krokoch“ Kyjeva rozhodne v závislosti od toho, koho Rusko vyšle.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz varovali pred novými rozsiahlymi sankciami voči Rusku, ak sa tento týždeň v Turecku nedosiahne podstatný pokrok.

EÚ v stredu schválila nový balík sankcií voči Rusku, na ktoré sa už vzťahuje viac ako 20 000 reštriktívnych opatrení, čím sa obmedzuje jeho „tieňová“ ropná flotila.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok povedal, že prezident Donald Trump je otvorený akémukoľvek mechanizmu, ktorý by viedol k spravodlivému mieru vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, informovala agentúra Reuters.

Rubio pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničných vecí v Turecku povedal, že USA chcú vidieť pokrok v najbližších dňoch a dodal, že v konflikte neexistuje vojenské riešenie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik