Lídrom EÚ to nevyšlo! Európski diplomati uviedli, že výrok Donalda Trumpa, v ktorom trvá na tom, že Ukrajina musí okamžite začať mierové rozhovory s Ruskom, zbrzdil a možno aj ohrozil starostlivo premyslené plány Európy. Koalícia ochotných chcela totiž presvedčiť USA, aby uvalili sankcie na Moskvu za odmietnutie návrhu na 30-dňové prímerie.
Predstavitelia koalície ochotných sa cez víkend radili so Zelenským v Kyjeve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska sa zhodli na návrhu bezpodmienečného 30-dňového prímeria v bojoch na Ukrajine, ktoré by malo začať platiť od pondelka 12. mája. Plány im zhatil Putin s výzvou na priame rokovanie v Istanbule a Trump svojím výrokom, že ponuku ruského prezidenta musí Zelenskyj okamžite prijať.
Volodymyr Zelenskyj nemal inú možnosť, ako prijať pozvanie Vladimira Putina, uviedli diplomati. Putin túto ponuku urobil v nedeľu 11.5. nadránom. A Trump okamžite vyzval Zelenského, aby ponuku prijal. Západní diplomati tvrdia, že nemajú dôvod domnievať sa, že Trump konal v tajnej dohode s ruským lídrom, informuje britský denník The Guardian.
Lídrom EÚ to nevyšlo
Cieľom návštevy Keira Starmera, Emmanuela Macrona, Friedricha Merza a Donalda Tuska bolo vyvinúť tlak na Trumpa, aby priznal, že Putin otáľa a že USA nemajú inú politickú možnosť, ako uvaliť na Rusko ďalšie prísne ekonomické sankcie.
Čiastočne kvôli Trumpovmu zásahu Spojené kráľovstvo odložilo ďalšie opatrenia, ktoré mali byť oznámené v pondelok, ale EÚ pokračuje vo svojich plánoch na ďalší balík sankcií koncom tohto mesiaca. Hovorca nemeckej vlády v pondelok uviedol, že EÚ začne na sankciách pracovať, ak do konca dňa nedôjde k prímeriu.
Prelomovým faktorom by však boli dodatočné sankcie USA, nielen kvôli ekonomickému dopadu, ale aj kvôli politickej symbolike Trumpovho uznania, že Putin bol hlavnou prekážkou urovnania. To sa však nestalo.
Európski lídri čakajú, či Putin sám pôjde do Istanbulu rokovať so Zelenským, lídrom, ktorého neuznáva ako legitímneho. V predchádzajúcom kole rozhovorov v Turecku v roku 2022 viedol ruskú delegáciu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok priamo neodpovedal na otázky týkajúce sa rokovaní so Zelenským, namiesto toho povedal, že Kremeľ sa „sústreďuje na seriózne hľadanie spôsobov, ako dosiahnuť dlhodobé mierové urovnanie“. Peskov tiež v konferenčnom hovore s novinármi kritizoval to, čo nazval „ultimátami“ EÚ ohľadom Ukrajiny. „Jazyk ultimát je pre Rusko neprijateľný, nie je vhodný. S Ruskom sa nemôžete rozprávať takýmto jazykom,“ povedal.
V pondelok Trump naznačil, že sa Putin zúčastní a že by sa mohol zúčastniť aj on sám. „Zo štvrtkového stretnutia v Turecku by ste mohli mať dobrý výsledok... a verím, že tam obaja lídri budú. Premýšľal som, že tam odletím. Neviem, kde budem vo štvrtok, mám toľko stretnutí... Je tam možnosť, ak si myslím, že sa veci môžu stať.“
Marco Rubio, minister zahraničných vecí USA, bude vo štvrtok tiež v Turecku na neformálnom summite o celkových výdavkoch NATO na obranu. No európski ministri majú v úmysle prediskutovať aj svoj názor, že ruské podmienky mierovej dohody v podstate zahŕňajú rozdelenie Ukrajiny.
Európski lídri zatiaľ dostatočne nepripravili Ukrajincov na vyjednávanie
Je pravdepodobné, že v Istanbule budú aj niektorí európski predstavitelia, aby sa uistili, že ukrajinský vyjednávací tím je pripravený na potenciálne kľúčové rozhovory, na ktoré bolo doteraz vykonaných pomerne málo príprav. Natíska sa otázka, kto vôbec chce niečo vyrokovať? Ukrajina alebo Francúzko, Nemecko, Poľsko a Británia?
Nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok uviedol: „Bolo jasne formulované, že spočiatku existuje prímerie. Ukrajina je na to pripravená. Nemecko teraz očakáva, že Rusko bude súhlasiť s prímerím a potom bude pripravené rokovať.“
Kaja Kallasová, šéfka zahraničnej politiky EÚ, povedala: „Na začatie mierových rozhovorov musí byť prímerie. Musíme vyvíjať tlak na Rusko, pretože hrá hru.“
Zelenského stratégiou od katastrofálnej verejnej hádky s Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom v Oválnej pracovni bolo čo najviac sa držať Trumpových požiadaviek. Obával sa totiž, že ak tak neurobí, Trump ukončí podporu USA pre Ukrajinu, čo sa ešte nestalo.
Maria Zacharovová uviedla, že Ukrajina si Putinovo vyhlásenie „zle prečítala“. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí pre štátnu agentúru Tass uviedla: „Putin to povedal veľmi jasne: najprv rokovania o pôvodných dôvodoch vojny, potom rozhovory o prímerí.“ Medzi ruské požiadavky patrí zákaz členstva Ukrajiny v NATO a uznanie Putinovej anexie štyroch juhovýchodných regiónov, ako aj ukončenie západnej vojenskej podpory Kyjeva.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik