Červené denníky sa zase raz “blysli” svojou slepou prozápadnou propagandou. Denník N, SME, Aktuality ruka v ruke s Postojom, Pravdou a HN-kom zverejnili príhovor 28 veľvyslancov k 80-temu výročiu ukončenia II. svetovej vojny. Ten v plnom znení priniesla aj Francúzska ambasáda na Slovensku na svojej facebookovej stránke. V reakcii naň bývalý minister vnútra Vladimír Palko v komentári na Pluske hovorí o manipulácii.

Podľa veľvyslancov si pri uvažovaním nad koncom vojny musíme uvedomiť súčasnú situáciu, v ktorej je podľa nich Rusko vinníkom celoplošného návratu konfliktu na európsky kontinent. Lebo vstúpilo na územie Ukrajiny, čim porušilo celistvosť jej územia. Charta OSN zaväzuje členské štáty k mierovému urovnaniu konfliktov a tiež k zákazu použitia násilia. Veľvyslanci pripomínajú niekoľko historických faktov, no absolútne zabudli na to, že rusko-ukrajinský konflikt má ďaleko hlbšie korene, že nezačal vo februári 2022.

Vo svetle tohto myslenia sa ich ďalšie slová v liste o tom, ako treba myslieť na obete nacistického režimu a pripomienky pustošenia ZSSR na Pobaltí, Fínsku, či rozdelenie Poľska znejú ako ťažká propaganda. V nej sa síce neopiera významná úloha Sovietskeho zväzu pri víťazstve nad fašizmom, ale stále je nám Rusko podsúvané, ako najväčší problém.

Signatármi tohto listu sú veľvyslanci Albánska, Belgicka, Českej republiky, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Kanady, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Severného Macedónska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švajčiarska, Švédska, Talianska, a veľvyslanectvo Islandu.

Manipulácia a „ruská agresia“

Vladimír Palko ako posolstvo listu vníma historický odkaz toho, ako sa veci vyvíjajú bez kontroly a že „ruská agresia“ voči Ukrajine musí byť potrestaná. Jedným dychom však dodáva, že list nesie významné znaky manipulácie – je v ňom síce veľa pravdy, no dôležité veci sú buď zahmlené, alebo úplne zamlčané. Prináša niekoľko vlastných poznámok k listu, ktorý uverejnilo niekoľko propagandistických denníkov bývalého mainstreamu.

Poznámka prvá

Veľvyslanci píšu: „...odmietnutie Ruska uznať právo svojho suseda robiť suverénne rozhodnutia v zahraničnej politike, ktoré vyvrcholilo inváziou na Ukrajinu, je silným mementom.“  Aj Palko je tvrdým kritikom vstupu ruských vojsk na územie Ukrajiny – podľa jeho názoru sa nevyčerpal priestor na diplomaciu a Rusko nebolo bezprostredne ohrozené.

„Ale argumentácia veľvyslancov, kritizujúca Rusko, sa mi zdá byť akosi divne lajdácka. Odmietnutie práva suseda na suverénne rozhodnutia?,“  pýta sa konzervatívny komentátor pripomínajúc rok 1962 a Karibskú krízu, kedy USA na Kube rozmiestnili jadrové zbrane. Rozhodnutie USA postaviť sa proti Chruščovovmu a Kastrovmu zámeru vníma V. Palko ako správne. „Pretože nie na všetky suverénne rozhodnutia majú krajiny právo, však?“

Rozlišovať podľa Palka treba aj medzi tým, či sa pod „susedom“ myslí ukrajinská vláda, alebo ľud Ukrajiny. Pripomína samit z r. 2008, na ktorom sa rozhodlo o budúcom členstve Ukrajiny v NATO, len 20 percent Ukrajincov toto členstvo podporovalo. „Ako v tej chvíli Západ rešpektoval právo Ukrajincov rozhodovať sa?,“  kladie otázku V. Palko. Nezabúda ani na zvolenie Janukovyča za prezidenta, ktorý hovoril o Ukrajine ako o neutrálnej. Palko sa preto pýta, či Západ toto rozhodnutie Ukrajiny rešpektoval a nerobil kroky na zvrátenie rozhodnutia o neutralite.

„Ale na strane druhej som paradoxne excelenciám za zmienku o odmietnutí práva suseda povďačný. Je v tom čaro nechceného. Excelencie totiž nespomínajú, že by Rusko chcelo inváziou dosiahnuť pripojenie Ukrajiny k Rusku, či priam obnovu Sovietskeho zväzu, čo nám kdekto tvrdil počas uplynulých rokov,“  pripomína V. Palko v komentári ďakujúc excelenciám za podporu názoru, že v tom bolo rozširovanie NATO o Ukrajinu.

Poznámka druhá

Veľvyslanci píšu: „Múdrosť tých, ktorí formovali povojnový svet, je v týchto neistých časoch dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.“

Vladimír Palko súhlasí, len táto pravda vzbudzuje niekoľko otázok. Bývalej kancelárke erkelovej bolo (vyplýva to z jej pamätí) jasné, že rozhodnutie z r. 2008 sľúbiť Ukrajine vstup do NATO povedie k vojnovému konfliktu. V. Palko sa teda pýta aj Britov, kde bola vtedy ich múdrosť na ktorú teraz apelujú.

Poznámka tretia

Veľvyslanci píšu: „Sovieti následne zaviedli vlastnú autoritársku moc nad polovicou kontinentu, čím zradili túžbu tých, ktorí bojovali za skutočné oslobodenie.“

Aj s tým V. Palko súhlasí, no aj tu vidí, čo bolo zamlčané. Tým je fakt, že korene autoritárskeho režimu vznikali dávno pred II. svetovou vojnou – prvé komunistické strany vznikali práve na západe a do Ruska prerástla táto idea práve odtiaľ. Keďže excelencie píšu Slovákom, Vladimír Palko im pripomína, že aj na Slovensku v r. 1946 nezvíťazila Komunistická strana, smerodajné bolo víťazstvo komunistov v Česku.

„Prečo o tom píšem? Pretože to pozabudnutie v texte na komunizmus nie je náhoda. Je to súčasťou trendu posledných rokov. Nespomenie sa komunizmus, radšej sa spomenú Sovieti. Lebo od Sovietov je už iba krôčik k Rusom a tá zámena ideologického za etnické sa hodí. Mladší ľudia môžu nadobudnúť dojem, že problémom nebol akýsi komunizmus, ale Rusi. Lenže v tom trende je faloš, trend je poplatný dnešnej dobe,“  vysvetľuje V. Palko vo svojom komentári.

Zvyšok poznámok sú skôr otázky

„Excelencie, prečo nám to píšete zahmlene, že agresia sa nemá nechať bez kontroly? A čo vlastne od nás, slovenských občanov tým požadujete? Že máme súhlasiť s tým, aby vojna na Ukrajine pokračovala? Skúste byť priamejší,“  vyzýva veľvyslancov niekdajší minister vnútra.

V piatej poznámke sa V. Palko pýta, prečo list nepíšu veľvyslanci veľmoci za oceánom, ale päťmiliónovému štátu v srdci Európy. Veď práve USA sa snažia o ukončenie vojny. „Vyzeralo by to vzhľadom na ich invázie hlúpo?,“ uvažuje V. Palko pripomínajúc

„Šiesta, záverečná poznámka sa týka morálneho oprávnenia, s ktorým nám autori text adresujú. Väčšina z tých 28 krajín sa zúčastnila v roku 2003 zbytočnej invázie do Iraku, ktorá vo svojich dôsledkoch pripravila o život minimálne stotisíc ľudí, vyhnala milióny zo svojich obydlí a rozvrátila Blízky východ na dlhé roky,“  píše v závere V. Palko s tým, že práve veľvyslancov týchto krajín sa treba pýtať, či sa tak vehementne dožadujú aj trestu pre vlastné krajiny. Historicky vidíme, že tieto krajiny za invázie potrestané neboli, no ich veľvyslanci poučujú Slovensko.

On ako minister hlasoval proti vyslaniu slovenskej jednotky do Iraku. „A na Slovensku je nás veľa takých, ktorí sme odmietli obe tieto vojny. Vážené excelencie, chcete nás poúčať? Máte súdnosť?,“ kladie v závere skôr rečnícku otázku V. Palko.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik