Kardináli katolíckej cirkvi z celého sveta sa v stredu popoludní zhromaždili v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, kde sa oficiálne začalo konkláve. Zvolia na ňom nástupcu zosnulého pápeža Františka
Kardináli volitelia po spoločných modlitbách v Pavlínskej kaplnke a slávnostnej procesii vstúpili do Sixtínskej kaplnky po 16.30 h a následne každý z nich s rukou na Biblii zložil prísahu mlčanlivosti.
Pápežský ceremoniár potom zvolal po latinsky „Extra omnes“ (všetci von, vo význame, kto sem nepatrí, nech odíde), po ktorých v kaplnke ostalo iba 133 kardinálov voliteľov. Zavretím veľkých dverí sa o 17.45 h oficiálne začalo konkláve.
Na voľbe 267. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi sa zúčastňuje 133 kardinálov voliteľov zo 70 krajín. Na zvolenie nového pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina, teda 89 hlasov.
Prvé hlasovanie sa uskutoční ešte v stredu a po 19.00 h sa z komína nad Sixtínskou kaplnkou objaví dym. Čierny v prípade neúspešnej voľby a biely, ak bude zvolený nový pápež. V nasledujúce dni budú kardináli takýmto spôsobom výsledky voľby oznamovať dopoludnia a podvečer po každých dvoch kolách voľby. Očakáva sa, že konkláve bude krátke, trvajúce len niekoľko dní.
Z komína Sixtínskej kaplnky vystúpil dym o 21:00 hod.
Ak sa z komína dvíha biely dym, znamená to, že novozvolený pápež sa do hodiny objaví na Námestí svätého Petra, aby pozdravil zhromaždený dav.
Prvé hlasovanie pápežskej konkláve sa skončilo, z komína Sixtínskej kaplnky vystúpil dym.
Vystupujúci čierny dym signalizuje, že kardináli v prvom kole pápeža nezvolili.
Zaujímavosti o pápežoch a konklave preberáme v plnom znení z portálu dokostola.sk
Kto bol pápežom najdlhšie a kto len pár dní? Odkedy sa voľbe pápeža hovorí konkláve? Kedy si pápež obliekol bielu sutanu a prečo sa voľba koná v Sixtínskej kaplnke?
Vzhľadom na dĺžku pontifikátu bol z 266 nástupcov svätého apoštola Petra najúspešnejším pápežom blahoslavený Pius IX. V roku 1871 oslávil ako prvý strieborné jubileum vo funkcii. So svojimi viac ako 31 rokmi na pápežskom stolci (1846 – 1878) mu patrí prvá priečka. Druhým v zozname najdlhšie slúžiacich pápežov je svätý Ján Pavol II. (1978 – 2005), ktorý vládol 26 rokov, 5 mesiacov a 16 dní. Na treťom mieste je pápež Lev XIII., ktorého viac ako 25-ročné funkčné obdobie trvalo od roku 1878 do roku 1903. Na štvrtom mieste je Pius VI., ktorý vládol 24 rokov a 6 mesiacov medzi rokmi 1775 a 1799.
Na druhej strane bolo viacero pápežov, ktorých pontifikát trval len veľmi krátko. Blahoslavený Ján Pavol I. so svojimi 33 dňami pontifikátu v roku 1978 je len jedným z nich. Vzhľadom na najkratšie funkčné obdobie sa umiestnil až na ôsmom mieste. Najkratšie pôsobil na pápežskom stolci pravdepodobne Štefan II. v roku 752. Keďže zomrel len štyri dni po svojom zvolení a nedošlo ani k jeho korunovácii, nie je uvedený v oficiálnych pápežských zoznamoch. Jeho nástupca totiž tiež prijal meno Štefan II. a v úrade zotrval od roku 752 päť rokov.
V oficiálnom zozname pápežov má najkratší pontifikát pápež Urban VII. V roku 1590 trval iba dvanásť dní. Hneď za ním nasledujú Celestín IV. (1241) so 16 dňami a Sisinius (708) s 20 dňami v úrade
Najdlhšie konkláve v histórii sa začalo v roku 1268 a trvalo takmer 3 roky. Dvadsiatka kardinálov sa nevedela dohodnúť na nástupcovi pápeža Klementa IV. a trpezlivosť stratili nielen členovia kolégia, ale aj obyvatelia talianskeho Viterba, kde sa voľba konala. V snahe urýchliť rozhodnutie sa mestská rada odhodlala k bezprecedentnému kroku: uzavrela brány mesta, aby zabránila vstupu tým, ktorí by mohli kardinálov ovplyvňovať.
Kardináli boli doslova zamknutí v priestoroch paláca, kde sa hlasovanie konalo. Odtiaľ pochádza názov „konkláve“ – z latinského cum clave, teda „s kľúčom“. Tento zásah sa neskôr stal základom pravidiel, ktoré dnes vnímame ako samozrejmú súčasť voľby pápeža.
Keď ani zatvorené dvere nepriniesli želaný výsledok, prišli na rad tvrdšie opatrenia: obmedzenie prísunu jedla, ktoré sa v lete 1271 zredukovalo na chlieb a vodu. Zo strechy paláca bola odstránená krytina, takže kardináli museli čeliť letným horúčavám aj dažďom. Naopak, okná boli zamurované, aby sa minimalizoval kontakt s vonkajším svetom. V týchto extrémnych podmienkach zomreli traja z nich.
Až po 1 005 dňoch bol 1. septembra 1271 zvolený nový pápež – 61-ročný Talian Teobaldo Visconti, ktorý prijal meno Gregor X. Po skúsenostiach s tisícdňovou voľbou pápeža vydal počas Druhého lyonského koncilu v roku 1274 bulu Ubi periculum, ktorá presne určila pravidlá voľby pápeža, teda konkláve.
Keby sa pri prvom konkláve v 20. storočí dodržal pôst, prítomní kardináli mohli byť ušetrení otravy jedlom. Až na preláta z Rakúska, ktorý nejedol polievku pochádzajúcu z hrnca kontaminovaného medenkou, sa všetci priotrávili.
Najkratšie konkláve sa uskutočnilo v roku 1503, keď na zvolenie nového pápeža Júliusa II. potrebovalo 38 kardinálov len niekoľko hodín. Do konkláve vstúpili 31. októbra, k volebným urnám išli nasledujúci deň na Sviatok všetkých svätých a nový pápež bol zvolený pomerom hlasov 36 ku 2.
V 20. a 21. storočí konkláve trvali vždy len niekoľko dní. Najviac času, a to 5 dní a 14 hlasovaní, potrebovali kardináli v roku 1922. Výsledkom voľby bol nový pápež Pius XI.
V prípade jeho nástupcu Pia XII. v roku 1939 boli voľby rozhodnuté už v treťom kole hlasovania po 20 hodinách. Aj v prípade nemeckého pápeža Benedikta XVI. v apríli 2005 kardináli konali rýchlo: po 26 hodinách a štyroch kolách hlasovania bolo o pápežovi z Bavorska rozhodnuté. O osem rokov neskôr potrebovali kardináli len jedno kolo hlasovania navyše a 13. marca večer vstúpil bývalý kardinál Jorge Mario Bergoglio ako nový pápež František na Balkón požehnaní Baziliky svätého Petra.
Výsledok voľby pápeža signalizuje verejnosti dym z komína na streche Sixtínskej kaplnky. Od roku 1878 sa čierny dym používa na signalizáciu neúspešného výsledku volieb a biely dym zas hovorí o zvolení novej hlavy Katolíckej cirkvi. Dym pochádza z pece, ktorá je v Sixtínskej kaplnke zriadená špeciálne pre konkláve a v ktorej sa volebné lístky po každom kole hlasovania spaľujú s prímesou chemikálií.
Svetelné podmienky a prísady použité na farbu dymu však nie vždy umožňovali vyvodiť presné závery. Pred zvolením pápeža Jána Pavla II. v roku 1978 a Benedikta XVI. v roku 2005 zmiatol pozorovateľov sivý dym. Od roku 2005 je nainštalovaná druhá pec na elektrický pohon. Namiesto vlhkej slamy, smoly alebo sadzí, ktoré sa tradične používali na výrobu fumus niger (čierneho dymu), sa teraz používajú náplne obsahujúce chemikálie: chloristan draselný, antracén a síra vytvárajú čierny dym, kým chlorečnan draselný, laktóza a stromová živica vytvárajú biely dym, fumus albus.
Kaplnka pomenovaná po svojom staviteľovi Sixtovi IV. bola na voľbu pápeža po prvýkrát použitá v roku 1484, spočiatku len ako salónik pre kardinálov počas konkláve, zatiaľ čo samotná voľba sa konala v inej kaplnke. Dlhá klenutá budova sa nachádza severne od Baziliky svätého Petra a je súčasťou Apoštolského paláca. Sixtínska kaplnka sa stala svetoznámou vďaka Michelangelovým stropným freskám zobrazujúcim scény stvorenia sveta a jeho Posledný súd v prednej časti. Túto scénu mal pred očami pápež Gregor XV., keď v rokoch 1621 – 1622 počas reorganizácie konkláve vybral Sixtínsku kaplnku za miesto volieb nového pápeža. Kardináli stoja pred Sudcom sveta a majú pred očami víziu neba a pekla, keď skladajú prísahu v latinčine:
Testor Christum Dominum, qui me iudicaturus est, me eum eligere, quem secundum Deum iudico eligi debere.
Vo voľnom preklade:
Volám Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, za svedka, že zvolím toho, o kom si myslím, že má byť zvolený podľa Božej vôle.
Sixtínska kaplnka je povinným miestom pre pápežské voľby až od roku 1996, a to na základe apoštolskej konštitúcie Universi Dominici gregis pápeža Jána Pavla II. Dokument o pápežskej voľbe dáva celému procesu duchovný rozmer a formuje ho do jednej veľkej liturgie.
A odkedy nosia pápeži bielu sutanu? Od roku 1566, keď kardináli zvolili za pápeža dominikána Pia V. Aj ako pápež si jednoducho ponechal svoje biele dominikánske rúcho, čím chcel aj navonok vyjadriť svoj úmysel pokračovať v prísnej mníšskej askéze. Stala sa z toho biela sutana, ktorú pápeži nosia dodnes. Zaujímavosťou je právo nosiť bielu farbu počas návštevy pápeža, ktoré má dokonca aj svoj vlastný názov: privilege du blanc alebo privilegio del bianco. Táto tradícia umožňuje ženským členkám niektorých katolíckych kráľovských rodín obliecť sa celé do bieleho na pápežskej audiencii, kanonizácii alebo pápežskej svätej omši.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik