Politológ Eduard Chmelár na sociálnej sieti reagoval na incident v Slovenskom národnom divadle, ktorý sa odohral v súvislosti s protestom bývalej poslankyne NR SR Roman Tabakovej. Chmelár si Tabakovej postoj a prosbu smerovanú k hercom SND zastal.
Podľa neho je súčasná ambasádorka ženského športu na ministerstve cestovného ruchu a športu veľmi svojská postava našej spoločenskej scény. “Ako poslankyňa za OĽaNO sa zviditeľňovala skôr škandálmi a mnohé jej prejavy sú úsmevné, ak nie vyslovene hlúpe (napríklad jej nedávny sen, o ktorý sa podelila s publikom na sociálnej sieti, že by bola skvelá prvá dáma Slovenskej republiky). Ale aj takíto ľudia si zaslúžia rešpekt,” pripomína politológ, ktorý dodal, že najmä ak sa incident odohral na MDŽ - medzinárodný sviatok, ktorý nie je žiadnym socialistickým Valentínom, ale tvrdou bilanciou historického zápasu žien za vlastnú dôstojnosť.
“Včera po predstavení Krvavej svadby, nádherného básnického eposu o vášni, láske a tradícii od španielskeho autora Federica Garcíu Lorcu zavraždeného frankistickými fašistami, spustili herci svoj tradičný rituál čítania veľmi demagogického politického vyhlásenia,” informuje Chmelár a dodáva, že Tabaková sa postavila a slušnou formou (nie "hlučne", ako zavádzajú liberálne médiá - hlučný tam bol niekto celkom iný) ich poprosila, či by si nemohli nechať takéto prejavy na námestia, že ona si prišla do divadla oddýchnuť.
Tabaková pritom niekoľkokrát zdôraznila, že si hercov ako umelcov veľmi váži a že predstavenie bolo úžasné. “To, čo nasledovalo, nebolo reakciou kultúrnej obce, ale vulgárnej spodiny, ktorá urobila z našej prvej scény, zo svätyne našej národnej kultúry, nedôstojný zahanbujúci cirkus,” komentuje politológ dianie v SND.
Chmelár dianie zhrnul tak, že ľudia na explosalnyknu vrieskali, aby vypadla, že ju tam nechcú, že nikoho nezaujíma, pričom výkriky “fuj” a “hanba” sú tie slušnejšie, ktoré je možné publikovať. “Jeden mladý herec pridal "urban legends", že on ju niekoľkokrát videl, ako pozerá viac do mobilu ako na predstavenie (gratulujeme k jasnozrivosti, že ju v tom zatemnenom hľadisku v diaľke rozoznal...) a že tam chodí provokovať…,” píše Chmelár.
Politológ v nadväznosti pripomína, že samotní herci zdôrazňujú a zdôvodňujú svoje politické vyhlásenia tým, že chcú "diskutovať a divákmi". “Samotná riaditeľka Činohry SND Miriam Kičiňová ešte v septembri minulého roka tvrdila, že po predstavení budú iba krátko diskutovať o inscenácii, akoby celý ten humbuk bol len akýmsi interaktívnym spracovaním umeleckého zážitku,” dodáva Chmelár s tým, že všetci opakujú naučenú formulku, že chcú byť "divadlom všetkých pre všetkých", hoci sami musia vedieť, že ním už dávno nie sú, že je to falošné a pokrytecké heslo.
Nielen pri reakcii na Tabakovú podľa neho názorne predviedli, ako si predstavujú "dialóg", že vo svojej nátlakovej kampani nepripustia iný postoj, že ľudí s iným názorom nielenže nevypočujú, ale ich aj verejne zosmiešňujú, ponižujú a ostrakizujú. Veľmi neúprimne sa vyhovárajú, že kto chce, môže odísť.
“Každý, kto to zažil, vie, aké je to v takej dusnej atmosfére náročné, že takému odvážlivcovi vytvoria doslova uličku hanby, pričom na neho drzo pokrikujú. Aj to, čo včera urobila Romana Tabaková - keď sa uprostred rozbesneného davu postavila a povedala svoj názor - si vyžaduje osobnú odvahu a občiansku statočnosť,” uviedol Chmelár.
Politológ ďalej vyhlásil: “Ak považujeme iný postoj než je emócia davu (navyše kultivovane vyjadrený) za provokáciu, ak namiesto argumentov padajú nadávky, prestaňme zbabelo vydávať takýto lynč za demokraciu. Predpokladom demokracie je dialóg a predpokladom dialógu je pluralita.”
Podľa neho nejde len o to, že Etický kódex SND vyžaduje od zamestnancov "nestrannosť, profesionalitu, transparentnosť a politickú neutralitu pri plnení svojich pracovných úloh", ale herci by mali pochopiť, ako veľmi im to škodí, ako to škodí celému Slovenskému národnému divadlu, pretože do neho nechodia len prívrženci Progresívneho Slovenska (ktorému robili títo nešťastníci predvolebnú kampaň), že ho platíme zo svojich daní všetci.
“Výhovorky, že majú právo na svoj občiansky postoj, sú bezpredmetné. Všetci ho máme, ale z úcty a rešpektu k svojej profesii ho nezneužívame v práci. Moji študenti by asi neboli nadšení, keby som po prednáške vyjadril svoj názor na súčasnú opozíciu. Bolo by hlboko neprofesionálne takto zneužiť univerzitnú pôdu, to sa jednoducho nerobí. Je pre mňa šokujúce, že takúto elementárnu zásadu mnohí nechápu,” konštatuje Chmelár, ktorého nedávno ma pobúrili arogantné slová herečky Jany Oľhovej, ktorá sa nechala počuť, že každý súdny človek vraj vie, na ktorej strane má stáť a že nerozumie tým kolegom, ktorí sa nevyjadrili alebo majú opačný názor.
“A to už kde sme?,” pýta sa Chmelár a dodáva: “Opäť je povolený len jeden direktívne nariadený názor ako za boľševikov? Akým právom sa títo ľudia štylizujú do pózy obrancov demokracie, keď im nič nehovoria hodnoty tolerancie, plurality, úcty človeka k človeku a za jediný demokratický postoj považujú ten svoj?”
“Preto považujem správanie hercov za nemiestne. A chcel by som sa naopak postaviť za tých hercov, ktorí sa na tomto cirkuse odmietajú zúčastňovať a nie je to pre nich jednoduché, lebo v Činohre SND, ktorú ovládli agresívni slaboduchí revolucionári, panuje strach,” upozornil Chmelár na nálady v SND, ktorý súhlasí s Ľubošom Kostelným, ktorý exceloval v Hamletovi, na námietky kritikov reaguje, že divadlo bolo vždy priestorom, kde sa premýšľalo a spochybňovalo, ale je podľa neho rozdiel, či to prejavíte umeleckým zážitkom, ktorý sa skončí diváckou katarziou alebo prvoplánovým politikárčením, ktoré vyplaví v dave tie najhoršie inštinkty, za prebudenie ktorých sú herci zodpovední.
“Dnes večer som sa tešil na adaptáciu humoristického románu Roberta Crichtona z čias Mussoliniho diktatúry Tajomstvo Santa Vittorie. Pod vplyvom znechutenia z včerajšieho incidentu som sa rozhodol, že na toto predstavenie nepôjdem a kým sa herci nevrátia k svojim pôvodným úlohám, ja sa nevrátim do Činohry SND,” uzavrel Chmelár s dôvetkom:
“Aspoň budem mať viac času na návštevu jedného z kvalitných slovenských divadiel, napríklad Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde takejto ideologickej nadpráci nepodliehajú. Bojkotujem politizáciu kultúrneho života, nie kultúru samotnú.”
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik