Ovocinári bijú na poplach: OBROVSKÉ OBAVY O ÚRODU!
04 | 05 | 2024 I Eka Balaskova

Za obavami ovocinárov v Poľsku a Česku stoja veľmi studené noci, ktoré vládli na konci apríla. Tí hovoria o obrovských stratách. Slovenské sady sa po niekoľkoročných skúsenostiach chránili, no obavy pretrvávajú – ovociu môžu mrazíky uškodiť ešte aj v polovici mája. Draho však budeme ovocie nakupovať tak či tak. Viac, ako štvrtinu jabĺk či hrušiek totiž dovážame z Poľska, upozorňuje denník Štandard.

V Česku a na Morave mráz miestami zničil viac, ako 90 percent zakvitnutého ovocia. V Poľsku je to o čosi menej, no stále je percento dosť vysoké na to, aby ceny stúpli aj u nás, keďže práve Poľsko je najväčším dovozcom ovocia k nám. Mrazom sa museli brániť aj slovenskí pestovatelia, mnohí majú problém nie len s jablkami či hruškami, ale aj s hroznom, či jahodami. Ovocinár z okolia Nitry však zatiaľ hovorí o úspechu, keďže ich opatrenia zabrali.

Česko o úrodu prišlo

„Odhadujeme, že v Česku a čiastočne aj na Morave už bolo mrazom zničených približne stotisíc ton ovocia a škoda už v tejto chvíli presahuje jednu miliardu českých korún,“informoval Martin Ludvík, viceprezident Agrárnej komory ČR.,  Škody môžu dosiahnuť v prepočte 40 miliónov eur. Mráz zničil viac, než 90 percent úrody,  niektoré sady hlásia sto percent.

Podobne je na tom celé Poľsko

„Na niektorých miestach dosahoval prízemný mráz aj -11 stupňov Celzia, takže rozsah problému môže byť obrovský,“ hovorí Pawel Jaruga, majiteľ ovocnej farmy v Lubelskom vojvodstve na juhovýchode Poľska.

„V Opolskom okrese sú niektoré ovocné plodiny ako čerešne, višne, jablone a maliny takmer na 90 percent zamrznuté,“ dodal Jaruga. .

„Ochladenie prišlo, keď jablone kvitli. Kvety čiastočne pomrzli, preto ich včely neopeľujú, takže v dôsledku nízkych teplôt budú straty väčšie,“ upresnil Krzysztof Flipala, pestovateľ zo Zagórian na juhu Poľska s 25-ročnou praxou.

https://politpuzzle.ru/ | jablká

Bude drahota

To spôsobí, že aj na náš trh sa dostane oveľa menej lacnejšieho ovocia, ktoré sa dovážalo z Poľska. Jeho ceny nútili aj slovenských ovocinárov, aby svoje ceny prispôsobili.

„Napadnutím Ukrajiny Ruskom a následným zavedením sankcií proti Rusku došlo k zamedzeniu exportu poľských jabĺk do Ruska. Už aj tak veľká nadprodukcia jabĺk spojená s nemožnosťou ich exportu, spôsobila zaplavenie európskych krajín lacnými jablkami z Poľska,“ píše v Správe o trhu s ovocím a zeleninou z apríla minulého roka Pôdohospodárska platobná agentúra. Podľa PPA to spôsobilo veľký tlak na slovenských ovocinárov, čo pre mnohých urobilo pestovanie jabĺk nerentabilným.

Z Poľska najčastejšie dovážame jablká a hrušky. Štatistický úrad vyčíslil, že v r. 2022 sme práve z Poľska priviezli zhruba 27 percent z celého objemu dovozu jabĺk a hrušiek. Minulý rok toto percento ešte stúplo.

GLOBSEC si zas otiera nohy o "spurných" Slovákov
Výsledky prieskumu, ktoré GLOBSEC každoročne vydáva v reporte GLOBSEC Trends, tvrdia, že aj napriek minuloročnému prepadu na Slovensku pretrváva podpora pre EÚ a NATO. "Vnímanie Ruska ako hrozby však klesá a Slováci stále veria dezinformáciám,... Čítať ďalej
03 | 05 | 2024 | Ivan Brožík

Mrazy neminuli ani Slovensko

Hoci mrazy na Slovensku neboli až také silné, ako v susedných krajinách, slovenskí ovocinári hovoria o tridsaťpercentných stratách.

„Tí pestovatelia, ktorí nepoužívajú žiadnu protimrazovú ochranu, sa pravdepodobne môžu s úrodou rozlúčiť, škody budú mať veľké,“uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Tá tiež avizuje nie len menej ovocia, ale aj jeho nižšiu kvalitu.

„Mrazom poškodené jablko má hnedý prstenec a stáva sa pre obchody takmer nepredajným artiklom. Zhodnocuje sa už len spracovaním do štiav alebo kompótov,“ dodala. Problém však nebude len s jablkami. Pestovatelia z okolia Nitry, či Galanty hovoria, že zasiahnuté boli ako hrozno, tak aj jahody.

Možností je niekoľko

Pestovatelia proti zime svoju úrodu chránia rôznymi spôsobmi. Jedni vzduch zahrievali parafínovými sviacami, peletkami, iní použili protimrazovú závlahu a iným české firmy zabezpečili vrtuľníky. Tí menší si musia vystačiť s vatrami a ich „dymovými clonami“.

Facebook / Sady Novosady

„Keď nám klesne teplota na plus jeden stupeň Celzia, začneme zapaľovať, čo vieme spraviť do dvoch hodín. Využívame na to drevo zo zlikvidovaného sadu,“uviedol pre Štandard majiteľ ovocinárskej farmy pri obci Cabaj-Čápor Branislav Novosad. Ten na zvýšenie teploty použil práve poslednú menovanú metódu. Tou sa síce riskuje nižšia kvalita ovocia, no tentokrát k tomu podľa jeho slov nedošlo a plody sa rozvíjajú ďalej.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik