Volební analytici modelujú koalície: ktorá bude demokratická a ktorá nie; ktorá by nás dostala do sféry ruského vplyvu a ktorá nie; prípadne ktorá by ohrozovala ľudské práva viac a ktorá menej, alebo ktorá by bola viac a ktorá menej stabilná. Nespochybňujem, že tieto hľadiská sú relevantné a výroky analytikov nebudú bez ohlasu pri dotváraní voličských preferencií, hovorí bývalá ministerka financií SR Brigita Schmögnerová. Zatiaľ však podľa nej nenamodelovali takú koalíciu, ktorá by bola dostatočne kompetentná riadiť tento štát a jeho hospodárstvo a priviesť ho k prosperite. Dnes sme v EÚ v indexe prosperity na piatom mieste odzadu. Za jedinú kompetentnú stranu sama seba považuje iba SaS.

Názor Brigity Schmögnerovej pre denník Pravda vám prinášame v plnom znení.

Konsolidácia alebo bankrot Slovenska?

Nepoznám ekonomického komentátora, resp. analytika, ktorý by nevaroval pred bankrotom Slovenska a pred gréckou cestou. Do budúcnosti sa ani to nedá vylúčiť, no dnes je toto strašenie neopodstatnené a voliť by bolo treba iné formulácie, ak nechceme šíriť paniku.

Je pravdou, že dlh Slovenska od roku 2019 vzrástol zo 48 % HDP na 57,8 % v decembri 2022 a že pozitívny dosah inflácie na jeho úroveň sa už v tomto a nasledujúcich rokoch pominie. Dlh v EÚ však dosiahol ku koncu roka 2022 až 84 %, v eurozóne dokonca 91,5 % a bankrot eurozóny nikto seriózny dnes nepredikuje. Dlh v Grécku ku koncu lanského roka narástol na 171,3 %, no výnosy jeho dlhopisov na finančnom trhu v porovnaní s nemeckými napríklad vo februári 2023 boli vyššie iba o 135 bázických bodov. Financovanie nášho dlhu zdraželo predovšetkým v dôsledku zvýšenia základnej sadzby ECB.

Podľa existujúceho zákona o rozpočtovej zodpovednosti, známeho ako zákon o dlhovej brzde, ak vláda, ktorá vzíde z volieb 30. septembra 2023 a získa v NR SR po predložení a schválení programového vyhlásenia dôveru, nemusí v konsolidácii verejných financií robiť dva roky takmer nič. Zákon jej totiž umožňuje aplikovať 24-mesačnú výnimku z plnenia sankcií tretieho až piateho sankčného pásma dlhovej brzdy. Po jej uplynutí, pokiaľ ju nenahradí nová vláda ako Matovičovu vládu nahradila Hegerova, a dlh výraznejšie neklesne, podľa spomínaného zákona bude musieť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu verejnej správy na rok 2026 a opätovne sa uchádzať o dôveru v NR SR.

Úradnícka vláda varuje, že už nie je čas otáľať. Poverený premiér Ľudovít Ódor, vychádzajúc z chronicky známych úvah o politickom cykle, deklaruje, aby vláda v prvom a druhom roku urobila nepopulárne opatrenia, lebo pred voľbami ich už neurobí. Postačí však urobiť niekoľko „nepopulárnych opatrení“, ako pozvyšovať niektoré dane (radšej spotrebné dane, prípadne DPH a daň z nehnuteľnosti, za ktorú budú ľudia kritizovať vedenia miest) a zvýšiť adresnosť sociálnych dávok, prípadne niektoré zrušiť? Naozaj to postačí?

Konsolidácia verejných financií verzus investície?

Medzi dôvodmi zhoršovania verejných financií za ostatné roky bolo viacero takých, ktoré neboli v rukách žiadnej vlády: pandemická kríza a prepad HDP v roku 2020 o 5,2 %. Rast v nasledujúcom roky sa pozbieral a po revidovaní prvých odhadov dosiahol takmer 5 %. No o rok nato vypukla vojna na Ukrajine a s ňou energetická kríza a v plnom rozsahu aj inflačná kríza. HDP vzrástol iba o 1,7 %.

Krízy a ich neefektívne manažovanie (miestami až katastrofálne z hľadiska dosahu na ľudské obete) sa odrazili na vysokých deficitoch a zvýšení dlhu štátu. No okrem týchto viac-menej externých faktorov je tu jeden základný. Odrazil sa aj na tom, že sa prehlbuje zaostávanie konvergencie Slovenska za priemerom EÚ. V HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily SR dosahuje 73 % priemeru EÚ, kým v roku 2012 to bolo o štyri percentuálne body viac! Prečo?

Základnou príčinou je model rastu, ktorý sa vytvoril začiatkom 90. rokov minulého storočia a ktorý sa už prežil. Po rozpade hospodárstva sme tu mali vysokú mieru nezamestnanosti a súťažili sme o zahraničných investorov, ktorí ju mali znížiť. Lákali sme ich na nízke mzdy a v tom čase pomerne kvalifikovanú pracovnú silu, na slabé odbory, ako argumentoval minister hospodárstva Pavol Rusko, keď získaval Kiu, na nízke dane a podobne. Vznikla tu – ako výstižne povedal hlavný ekonóm Českej sporiteľne – „montovňa“, a nie „mozgovňa“. V Indexe inovácií za rok 2022 sa Slovensko umiestnilo na 23. mieste, čo je dokonca horšie ako v minulom roku. Okrem toho tento model mal vysoké environmentálne a sociálne náklady.

Budúca vláda bude konfrontovaná s najnáročnejšou úlohou: ako krátkodobo konsolidovať verejné financie a zároveň investovať do novej transformácie tak, aby bola úspešnejšia ako tá v 90. rokoch minulého storočia.

Východiskom je transformácia na nový rastový model. Niektoré jeho prvky už naštartoval plán obnovy a odolnosti. Ale pokiaľ sa bude plán obnovy chápať iba ako jednorazový peňazovod z EÚ na Slovensko, a nie ako zárodok transformácie (environmentálnej, energetickej, digitálnej a inovačnej ale – zatiaľ absentujúcej – i sociálnej transformácie) starého rastového modelu na nový, bude to zarúbaná cesta. Bude to zarúbaná cesta aj k dlhodobo udržateľným verejným financiám.

Táto transformácia však bude investične náročná. Budúca vláda bude konfrontovaná s najnáročnejšou úlohou: ako krátkodobo konsolidovať verejné financie a zároveň investovať do novej transformácie tak, aby bola úspešnejšia ako tá v 90. rokoch minulého storočia.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré nechcú zverejňovať takzvané médiá "hlavného prúdu". Zatajujú Vám informácie a pokúšajú sa ovplyvniť Vašu mienku v ich prospech. Robia tak ešte agresívnejšie aj teraz pred voľbami, ktoré budú mať mimoriadny význam a rozhodnú o našom ďalšom osude. Naša spoločnosť prežíva zložité chvíle, priviedli ná do ekonomického, aj morálneho úpadku. Ohrozená je naša budúcnosť, budúcnosť tých, čo pracujú a nepriživujú sa na štáte a nerozkrádajú ho, dôchodcov, detí, aj vnukov. Teraz stojíme  pred voľbou, či dostanú možnosť pokračovať v tomto rozklade, alebo ich spoločne zastavíme.

V Hlavnom denníku Vám budeme naďalej prinášať informácie, ktoré Vám zatajujú. Budeme zverejňovať iné názory slobodných ľudí.

Budeme radi, keď nám v tom pomôžete svojim darom. Môžete tak urobiť finančným príspevkom v akejkoľvek sume. Aj tá najmenšia, má pre nás veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme Vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik