Posledných pár rokov nám na Slovensku akosi nadmieru vzrástol počet tzv. "fašistov". Fašisti sú vlastne už všetci členovia opozície, fašistom je každý, kto si na facebooku nevyvesil ukrajinskú zástavu, fašisti sú tí, ktorí nechcú, aby si ich štvorročné deti menili pohlavie a fašisti sú podľa novinára a spisovateľa Arpáda Soltésza najnovšie aj kresťanskí konzervatívci. To nenechalo chladnou konzervatívnu poslankyňu Annu Záborskú.
Na Slovensku je odborníkom na fašizmus zdá sa kadekto. "Okrem fašizmu sa asi lepšie rozumieme iba do futbalu, reaguje poslankyňa Anna Záborská na článok Arpáda Soltésza, ktorý označil aj kresťanských konzervatívcov za fašistov," píše denník Hlavné správy.
“Fašistom bol už Richard Sulík, Róbert Fico, Igor Matovič a mnohí iní. Podľa Arpáda Soltésza sú dnes fašistami kresťanskí konzervatívci. Čo k tomu dodať? Túžba po senzáciechtivých titulkoch či oblievaní špinou ideových oponentov prekročila všetky hranice,” reagovala konzervatívna poslankyňa na článok Soltésza.
Každý, kto so mnou nesúhlasí, je fašista
Záborská dodáva, že mnohé verejne činné osoby, či už ide o politikov, novinárov alebo aktivistov si myslia, že jeho používaním a teda nadávaním iným do fašistov niečomu pomôžu.
“Pomôžu však jedine hrubnutiu spoločnosti a normalizácii nadávok ako bežného prostriedku komunikácie. K dobru to viesť nebude. Ľudia, ktorí tak často hovoria o slušnosti či obrane pred falošnými správami, by si mali uvedomiť, že treba začať od seba. Vždy keď máme nutkanie niečo povedať alebo napísať, prečítajme si to po sebe a zvážme, či to stojí za to, či to vedie k spoločnému dobru. Podobne by mali konať aj médiá a pýtať sa samých seba, či každý „špina“, polopravda, manipulácia musí byť uverejnená.”
Na to, že ľudia ani médiá nechápu pojem fašizmus upozorňuje aj historik Pavol Makyna.
"Je potrebné rozlišovať pojmy fašizmus a nacizmus. Existuje množstvo definícií, ale veľmi zjednodušene môžeme o fašizme hovoriť ako o ideológii takzvaných „nadľudí“ na kultúrnom princípe a o nacistoch ako „nadľuďoch“ na rasovom princípe," vysvetľuje.
Zamieňajú si to aj médiá
"V súčasnosti sú médiá plné pojmu fašizmus, dokonca do jedného vreca hádžu rasizmus, extrémizmus či radikalizmus. Jednotlivé pojmy je však potrebné rozlišovať, navyše médiá majú mať aj edukačnú funkciu. Fašizmus uviedol do praxe Benito Mussolini v Taliansku v roku 1919, ktorý založil organizáciu takzvaných Bojových zväzkov Talianov. Neskôr ju zmenil na Fašistickú národnú stranu. O nacizme zase môžeme hovoriť v Nemecku od roku 1933 do konca druhej svetovej vojny, kde jeho hlavnou postavou bol Adolf Hitler," približuje Makyna.
Čo presne znamená slovo fašizmus?
Je odvodené z latinského slova fasces, čo znamená zväzok. V pôvodnom ponímaní šlo o zväzok prútov previazaných páskou s vyčnievajúcou sekerou, teda znak autority a moci ešte v období Rímskej ríše. Talianski fašisti ho potom prevzali, keďže rímske impérium vnímali ako slávne obdobie svojich dejín, na ktoré chceli nadviazať.
Prečo si dnes fašizmus a nacizmus stotožňujeme?
Na premenovaní nemeckých nacistov na fašistov majú veľký podiel komunisti. Slovo nacizmus je totiž odvodené od národného socializmu, teda od Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany, ktorú viedol Hitler.
Komunisti chceli zakryť slovo socializmus pojmom fašizmus. Z tej doby nám tu zostalo určité dedičstvo, preto aj ôsmy máj oslavujeme ako víťazstvo nad fašizmom, hoci reálne na našom území išlo skôr o víťazstvo nad nacizmom, uzavrel Makyna.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik