Názor Jörga Vögeleho (The Epoch Times)
Profesor Jörg Vögele, historik medicíny, v rozhovore pre Die Welt vysvetlil, ako sa končia pandémie. Spomenul aj predchádzajúce pandémie v histórii ľudstva. Vögele je profesorom moderných a súčasných dejín a výkonným riaditeľom Inštitútu pre dejiny medicíny na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe.
Mnohé krajiny v súčasnosti vyhlasujú ukončenie pandemickej situácie, upúšťajú od koronových opatrení, alebo tak už dávno urobili. Vögele v rozhovore pre Welt povedal, že pandémia sa môže skončiť dvoma možnými spôsobmi: epidemiologicky alebo sociálne.
„Z epidemiologického hľadiska sa pandémia mení na endemickú, namiesto toho, aby sa šírila celosvetovo, choroba postihuje ostrovovito len určité regióny alebo skupiny.
A potom určite nastane sociálny koniec epidémie, keď ľudia budú mať toho už dosť a zmenia svoje správanie. To je to, čo momentálne cítime," - vysvetľuje profesor Vögele.
Podľa neho je však rozhodujúcim faktorom epidemiológia. Ak by to bolo nebezpečné, nebol by ani sociálny koniec. Inteligentný a opatrný politik by nikdy nevyhlásil koniec pandémie, zdôraznil ďalej Vögele.
Veľa klamlivých emócií
Sociálny koniec je spojený s emóciami. Takto môžu vzniknúť isté zavádzania a klamlivé predstavy, hovorí Vögele. „Nemali sme už minulú jeseň pocit, že je koniec?“
A dodáva: „Epidemiológia je však nemilosrdná a neberie ohľad na naše pocity. To dokazujú aj epidémie z minulosti. Nič nie je pevne stanovené."
Porovnávanie so španielskou chrípkou
Mnohí porovnávajú pandémiu koronavírusu so španielskou chrípkou v roku 1918 a jej koncom po roku 1920. Profesor pripomína, ako ju vtedy ľudia prežívali a prečo sa skončila. Hovorí o rozšírenej imunite medzi ľuďmi.
To znamená, že boli chránení pred život ohrozujúcim priebehom, ak by sa opäť nakazili. Okrem toho vírus pravdepodobne zmutoval do menej agresívnej formy. Oba faktory zabezpečili, že pandemická vlna chrípky sa zmenila na „normálnu" chrípku.
Čo definuje koniec?
Podľa epidemiológa Gérarda Krauseho sa celkom presne vie, ako sa epidémia začína, ale nie je presne definované, čo je jej koniec.
Vögele na to reaguje slovami: „Je to veľmi ťažké. Existuje hraničná hodnota, ktorá definuje koniec? Ako nízka by mala byť úmrtnosť? Dôležitý je aj uhol pohľadu.
Podľa profesora napríklad HIV a AIDS u nás prakticky nehrajú epidemiologickú úlohu. Vo východnej a južnej Afrike je však táto choroba veľmi významná. V každom prípade by sa tam nikdy nedal definovať koniec."
Endemicita neznamená úplné vymiznutie infekčnej choroby. Je skôr definovaná ako obmedzený výskyt, aby s ňou spoločnosť mohla žiť, alebo sa s ňou naučila žiť. Tak je to napríklad v prípade chrípky, ktorá sa objavuje pravidelne, myslí si profesor Vögele.
(Medzititulky red. HD.)
Pomáhame si navzájom
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.