Ako uvádza portál pravda rôzne konšpirácie v podobe mýtov, fám a legiend majú dosah na človeka celou jeho históriou a bežne sú súčasťou našej kultúry. V posledných rokoch vďaka sociálnym sieťam majú na nás väčší dosah.

Čo je fikcia a čo sú fakty?

Nafingované pristátie na Mesiaci, atentát na princeznú Dianu, zapojenie tajných služieb do zastrelenia J. F. Kennedyho, čipy vo vakcínach proti covidu, alebo manipulácia s ľudskou mysľou pomocou nastupujúcej generácie 5G sietí..., to sú jedny z častých fám, ktoré sa objavujú.

Korene moderných teórií sprisahania výskumníci nachádzajú už v dobách európskeho osvietenstva. Náznaky konšpiračných teórií, ktoré sa zachovali predovšetkým v dobovej literatúre, sú prítomné aj v teóriách dnešnej doby. „Kultúra má dlhú pamäť. Dnešní konšpirační teoretici majú uľahčenú prácu tým, že rozohrávajú niečo, čo už je v spoločnosti dlho. Mohli sme to vytesniť, ale tie príbehy sú po stáročia rovnaké a stačí ich vytiahnuť z podvedomia,“ vysvetľuje Václav Smyčka z Ústavu pre českú literatúru Akadémie vied Českej republiky

Napríklad v dobách osvietenstva sa stavali proti barokovej religiozite, v 19. storočí proti habsburskej monarchii, počas prvej republiky proti novému liberálnejšiemu štátnemu zriadeniu. A dnešné konšpirácie sú zase myšlienkovo ​​stavané proti súčasnému vládnucemu systému.

Konšpirácia - súčasť života 

Na konšpiračné teórie na sociálnych sieťach cieli výskum Márie Heřmanovej zo Sociologického ústavu AV ČR. Aktuálne sa zameriava na naratívy spojené s pandémiou covidu a očkovaním. Sleduje sociálnych influencerov a zmenu ich rétoriky počas minulých vĺn covidu. Všíma si tiež ich postupnú radikalizáciu.

https://www.hlavnydennik.sk/2021/12/09/trump-obvinil-rusko-z-kradeze

Okrem iného konštatuje, že : „U českých influencerov je zaujímavé, že často preberajú obsah zo zahraničia. Zdroje berú napríklad z amerických webov, ktoré sa otvorene hlásia k hnutiu QAnon,“ vysvetľuje Marie Heřmanová. Veľa influencerov podľa vedkyne pravdepodobne ani netuší, že informácie prevzali zo stránok tohto typu. Bádatelia sa zhodujú, že ľudia konšpiračnej teórii väčšinou neveria doslova, za pravdivú považujú len časť, zdieľajú ju ale obvykle celú.

Konšpirácia ako výklad pre súčasnosť

Jakub Eberle z Ústavu medzinárodných vzťahov, ktorý sa zameriava na vplyvy hybridnej vojny, tvrdí že „Konšpiračné teórie si so sebou nesú stigmu. Delia spoločnosť na tých racionálnych a tých, ktorí veria v sprisahanie. Poučené a tie, ktoré treba poučiť,“ spomenul. 

Podľa neho treba vo výskume postupovať obozretne a hľadať aj iné záujmy a motivácie konšpirátorov, než je iba šírenie nepodložených fámov a mýtov. Príklady nachádza v konšpiráciách, ktoré sa týkajú hybridnej vojny a pôsobenia tajných služieb. „Nemáme v súčasnosti informácie, aby sme posúdili vzťah konšpirácie k pravde,“ dopĺňa Jakub Eberle. Ukážková je podľa neho konšpiračná teória, že covid unikol z laboratória, ktorú médiá za posledný rok niekoľkokrát označili za možnú, inokedy za úplne vymyslenú.

Pomôžete nám?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme, redakcia HD