“Formulovali sme podnet, tento podnet sme podali na generálnu prokuratúru presne pred pol rokom. Sú tu postupy, s ktorými sa nemôžeme stotožniť, a reakciou pána generálneho prokurátora na tú tlačovku bolo, že 7 dní po tejto tlačovej konferencii pána premiéra prijal generálny prokurátor ústami doktora Olivera Janíčka z generálnej prokuratúry rozhodnutie, ktorým odobril darovanie tejto vojenskej techniky na Ukrajinu,” uviedol Lindtner.
To podľa neho znamená, že je tam priama príčinná súvislosť medzi tým, že generálny prokurátor sa správa mimoriadne ješitne a pol roka nevie dať odpoveď na to, či vláda porušila alebo neporušila zákon a ústavu pri darovaní, a 7 dní po tlačovej konferencii, kde ho premiér Robert Fico vyzve na odstúpenie a vzdanie sa funkcie, tak príde pamflet, ktorým generálna prokuratúra urobila bodku za najväčšou hospodárskou a majetkovou kauzou od novodobej slovenskej štátnosti za 30 rokov.
“Môžeme porovnať túto kauzu s privatizáciou strategických podnikov, teda škandalóznou privatizáciou strategických podnikov, ale toto je absolútne škandalózne rozhodnutie s tým, že je o to závažnejšie ako tá privatizácia strategických podnikov, že sa priamo dotýka bezpečnosti štátu a obranných schopností štátu, čiže ohrozuje priamo našu suverenitu. Generálny prokurátor v tomto smere absolútne odignoroval našu kompletnú argumentáciu, kde sme bod po bode argumentovali, z akého dôvodu jednoducho dočasne poverená vláda nemala tieto kompetencie,” dodal poradca premiéra.
Káčer medzi podozrivými
Prokuratúra sa nezaoberala ani tým, že vláda v čase rozhodovania nemala mandát. Navyše vtedajší minister zahraničných vecí Rastislav Káčer vydal stanovisko, že nejde o medzinárodnú zmluvu vojenského charakteru. “Takže my tu máme zmluvu, ktorá sa formálne nazýva Dohoda o dodaní vojenského materiálu. Obsahom tej zmluvy je smrtiaca technika, protilietadlové batérie, rakety a MiG-29, ministerstvo zahraničných vecí, aby obišlo Ústavu, aby zaviedlo vládu,” vysvetlil Lindtner rozpor, pričom pripomína, že časť vtedajších predstaviteľov vlády hovorí o uvedení do omylu zo strany Jaroslava Naďa, avšak podľa neho je podozrivým najmä Káčer, ktorý stanovisko rezortu vyfabuloval.
“Tieto akty sú takým politickým manifestom, čo je absolútne zásadné, a preto tvrdíme, že prokuratúra postupuje absolútne flagrantne v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou, v rozpore s výkladom európskeho práva. Pretože opäť buď je pán prokurátor Janíček a pán generálny prokurátor odborne nespôsobilý posudzovať takéto zásadné právne normy, alebo je to úmysel, akým sa snažia zakryť podozrenie z trestnej činnosti konkrétnych osôb,” tvrdí Lindtner, odvolávajúc sa na článok 24 Ústavy SR.
Článok 24 okrem iného jasne hovorí, že prijatie legislatívneho aktu sa vylučuje – čo znamená, že v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa neprijímajú právne záväzné akty, ktoré zaväzujú a ktoré majú prednosť pred našou Ústavou. “Tu bol porušený nielen zákon o správe majetku štátu, ktorý nedovoľuje žiadnu smrtiacu techniku darovať cudziemu štátu, ale bol porušený ústavný proces, ktorý je vymedzený v Ústave,” uzavrel Lindtner právnu analýzu rozhodnutia prokuratúry vedenej Marošom Žilinkom.