V 1571 tam Cervantes bojoval, Chesterton zložil báseň, maliari sa predbiehali
.jpg)
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Bol to blud aj za expremiéra Ódora, priznal jeho exminister Horváth.
Sloboda bez zábran? Učiteľka varuje pred radikalizáciou mladých a stratou autorít.
Slnko vyprodukovalo tri erupcie triedy M. Aktivita prudko stúpla a odborníci zisťujú, či k Zemi smeruje oblak plazmy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Na neúcte, pohŕdaním autoritami a nenávisti si vybudoval politickú kariéru.
Podpora Ukrajiny medzi Nemcami klesá. Die Welt píše, že Ukrajina dáva Nemecku a NATO čas na obnovu vojenských kapacít a prípravu na možnú konfrontáciu s Ruskom.
Ako funguje bezštruktúrne riadenie a akú úlohu v ňom zohráva Bilderberg? Text analyzuje prepojenie globálnych elít, inštitúcií a politických lídrov.
Akú budúcnosť si chce ľudstvo vytvoriť? Úvaha o kapitalizme, socializme, skúsenosti Sovietskeho zväzu, spoločenskej spravodlivosti a striedmosti.
Ivan Štubňa komentuje tvrdenia o americkom financovaní zahraničných biolaboratórií, výskume gain-of-function, Anthony Faucim a úlohe amerických spravodajských služieb.
Komentáre
31. 10. 2025
V námornej bitke pri Lepante bolo na rozdiel od dnešných čias úplne jasné a označené, kto je domáci obranca a kto je dobyvačný votrelec. Použitá bola hlavne ekologická ľudská sila veslárov a správny vietor, ktorý rozhodol, že 7. októbra 1571 porazilo loďstvo protitureckej, kresťanskej Svätej ligy námorné sily Osmanskej ríše. Bitka nezanechala uhlíkovú stopu, ale silnú duchovnú - aj v množstve umeleckých diel.
Súčasná vojna v Hormuzskom zálive nie je nová, je len špinavšia ako tie predošlé. Zablokovanie svetového obchodu a toku peňazí vždy spôsobí nepríjemnosti.
Tak tomu bolo aj po smrti tureckého sultána Sulejmana I. Nádherného. Jeho syn Selim II. síce uzavrel pár mierových zmlúv s Maximiliánom II., Perziou, Poľskom, Francúzskom a Benátskou republikou, ale pokračoval aj v dobyvateľských ťaženiach v oblasti Stredomoria. S pomocou islamských korzárov a pirátov napádal jednotlivých slabších protivníkov, terorizoval Stredomorie, z veľkej časti ochromil kresťanský obchod a taktiež získaval pre svoju ríšu stále nové a nové pozície.
Rozpínavosť Osmanskej ríše a obrovské finančné a obchodné straty v dôsledku útokov na námorný obchod vyvolávali na strane Európanov hnev. Aj oni pri pokusoch o vytvorenie veľkej protitureckej koalície stroskotávali na sporoch a animozitách medzi jednotlivými štátmi.
Až v roku 1570 masívny útok osmanských vojsk na benátske kolónie na Cypre donútil viacero významných kresťanských panovníkov zjednotiť sa do jedného šíku z obáv, že zaútočia aj na Apeninský polostrov na španielske kolónie v Afrike. Pápežovi Piovi V. sa podarilo dojednať vznik Svätej ligy.
Bola to aliancia katolíckeho Španielska, pápežského štátu a Benátok, ku ktorej sa pripojilo aj niekoľko ďalších menších štátov a rytierskych rádov. Do čela jednotiek tejto koalície sa postavil nelegitímny brat španielskeho kráľa, Juan de Austria.
Ďalšie kresťanské veľmoci sa nezapojili: v Anglicku a Holandsku prebiehala reformácia a Francúzsko bolo, ako tradičný nepriateľ katolíckych Habsburgovcov, dlhodobým tajným podporovateľom Osmanov. (Dnes už ich podporuje verejne:
Úlohou Svätej ligy bolo zastaviť rozpínavosť Osmanskej ríše v Stredomorí a prvým krokom k jej realizácii mala byť pomoc Famaguste na východe Cypru. MEsto vďaka benátskemu vojsku na Cypre, vzdorovalo tureckému obliehaniu ako posledné z benátskych kolónií. Svätá liga ale napokon úlohu nedokázala splniť: zdevastovaná Famagusta, ktorej dochádzala munícia, kapitulovala po 11-mesačnom boji.
Podmienkou kapitulácie mesta bol voľný odchod pre obrancov. Tí sa vzdali, ale sľub Osmania nedodržali: ich vodca Lala Mustafa Paša v bojoch o Famagustu prišiel o syna, tak podmienky porušil a nechal brutálne zavraždiť veliteľa Bragadina i zajatcov. Tento ďalší chýr o bezcitnosti a vierolomnosti útočníkov opäť vydesil Európanov, čím sa strach stal lacnou zbraňou osmanských dobyvateľov.
Okrem neho turecká hlavná flotila disponovala silami, ktoré protivníka prevyšovali počtom lodí aj ľudí. Zahŕňala zhruba 220 galér a 50 galeót, ktoré boli poháňané zväčša kresťanskými otrokmi. Hlavnú bojovú silu Turkov možno odhadnúť na asi 13 000 námorníkov a 34 000 vojakov. Flotila však bola posilnená početnými „súkromnými loďami“ a mužmi na ich palubách, ktorí dúfali, že sa priživia na jej víťazstve.
Flotila Svätej ligy pod velením dona Juana de Austria - Jána Rakúskeho - síce predstavovala najväčšiu kresťanskú námornú silu aká sa kedy zhromaždila, ale nevyrovnala sa osmanskej. Španielsko poskytlo len 80 galér, lebo ho práve vyčerpávala intenzívny boj proti moslimským pirátom v iných častiach Stredozemného mora. Benátky samotné naopak poskytli lige 109 galér a 6 galeáz, toskánsky Rád sv. Štefana 12 galér, po troch galérach prispeli Rád maltézskych rytierov, Janov a savojský vojvoda a ďalší, vrátane množstva „súkromných lodí“.
Príspevkom Španielska bola teda hlavne živá bojová sila, ktorá predstavovala 10 000 španielskych pešiakov excelentnej kvality plus ďalších 7 000 nemeckých a chorvátskych žoldnierov platených španielskymi peniazmi. Celkovo disponovala kresťanská strana asi 13 000 námorníkmi a 28 000 vojakmi a neurčitým počtom námorníkov a vojakov v službách „súkromníkov“.
Veľkú časť benátskych veslárov však na rozdiel od Osmanov tvorili motivovaní slobodní občania s právom nosiť zbraň, zatiaľ čo otroci Turkov iste viac mysleli na sabotáž v prospech ligy.
Zrejme najznámejším účastníkom bitky bol španielsky spisovateľ a dramatik Miguel de Cervantes, ktorý bojoval na palube španielskej galéry Marquesa, Bol 3-krát postrelený a dokaličili mu ruku, čo mu vynieslo prezývku JEdnoruký od Lepanta. Aj tak napísal svetoznámy román "Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha".
Sily Svätej ligy sa zhromažďovali v Neapolskom kráľovstve, v polovici októbra jej flotila dostala bojovú zástavu požehnanú pápežom a presunula sa na Sicíliu, odtiaľ do Kefalonie, kde sa doformovala, než vyrazila do boja. 6. októbra priplávala do zálivu Patras.
7. októbra 1571 v Iónskom mori v Korintskom zálive pri prístave Nafpaktos(Lepanto) po vzájomnom spozorovaní s tureckým loďstvom pod vedením Aliho Pašu sa obe strany bez váhania rozhodli pre boj. Turci mali jednoznačný príkaz k boju od sultána, zatiaľ čo veliteľ ligy Juan de Austria bol zase odhodlaný zviesť rozhodujúcu bitku čo najrýchlejšie, než sa mu jeho flotila rozpadne v dôsledku trenice medzi jednotlivými spojencami - ako to zažívame do dnešných čias.
Turci navyše vychádzali z veľmi podhodnotených odhadov o sile kresťanskej flotily, lebo ich špióni, ktorí kresťanské lode krátko predtým počítali v jej kotvisku, prehliadli benátsku časť, ktorá kotvila samostatne. Každá strana mala svoje plány na štartovacie rozmiestnenie i bojové taktiky. Kresťanským silám sa však nepodarilo dostať do pozície krídlo s 53 loďami, čo Osmani využili na pokus o jeho obkľúčenie.
Našťastie, keď sa obe flotily naplno pustili proti sebe, dočkala sa kresťanská strana milého prekvapenia v podobe nečakanej zmeny vetra, ktorý do tej doby vial výhodne do tureckých chrbtov. Teraz ale najprv utíchol a potom začal dokonca viať proti Turkom, čo trochu obmedzilo ich rýchlosť a prinútilo veslárov k veľkému výdaju síl.
Okrem toho Turci urobili hrubú chybu keď zamierili priamo ku galeázam, pretože sa domnievali, že ide o slabo vyzbrojené kupecké lode s ktorými budú hotoví ešte skôr než sa hlavné sily stretnú. Delá z galeáz tak poslali ku dnu desiatky tureckých galér ešte pred tým než prišlo k hlavnému stretu flotíl, čím značne prispeli k celkovému víťazstvu.
V mimoriadne krvavej časti bitky v strede bojiska sa nakoniec priamo stretli a zahákovali obe veliteľské lode, ktorým prišli na pomoc 3 kresťanské galéry a 7 galér tureckých. Na palubách 12 navzájom zahákovaných lodí vypukol zúrivý boj muža proti mužovi. Dvakrát bol útok kresťanov na pašovu loď odrazený, pri treťom pokuse už uspeli: Ali Paša padol v boji zasiahnutý guľkou doprostred čela.
Zmätok a zdesenie vyvolané porážkou veliteľskej lode a smrťou veliteľa definitívne zlomili odhodlanie a nádeje tureckej strany. Kým severná a stredná časť tureckej flotily veľa možností k ústupu nemala a boli postupne rozdrvené rovnako ako už zahákované lode, na ktorých palubách pokračovali janičiari v zúrivom boji, Uluc Ali dokázal veľkú časť svojho krídla z bitky vyviesť a vrátiť sa s nimi do Istanbulu.
Spojené námorné sily Svätej ligy tak rozdrvili hlavnú flotilu Osmanskej ríše a tým ukončili obavy kresťanského sveta z možného skorého tureckého útoku na Apeninský polostrov a ďalšie časti Stredomoria. Bola poslednou veľkou námornou bitkou, v ktorej hrali hlavnú úlohu veslármi poháňané lode. Tiež preukázala rastúci význam delostrelectva v námorných bitkách. Bola to práve výrazná prevaha kresťanskej flotily v počte a kvalite diel, ktorá jej umožnila eliminovať prvotnú výraznú početnú prevahu nepriateľa.
Bitka z dlhodobého hľadiska vážne podlomila osmanskú námornú moc. Navyše mala pre kresťanskú stranu obrovský symbolický význam a bola ohromným povzbudením pre spájanie kresťanských síl aj v pozemských bitkách, akou bola tá o 2 mesiace obliehanú Viedeň 12. septembra 1683 proti rovnako desivej prevahe sultánových útočníkov.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
