Bývalá hovorkyňa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Júlia Mendeľová mala osobne vystúpiť na sprievodnom podujatí v Európskom parlamente v Štrasburgu, ktoré organizoval nemecký europoslanec za AfD Hans Neuhoff. V deň prejavu jej však nepovolili vstup do budovy. Mendelová zákaz pripísala sankciám, ktoré na ňu krátko predtým uvalil Zelenskyj. Odôvodnil ich šírením dezinformácií a ruskej propagandy. Jej prejav napokon zaznel prostredníctvom videohovoru.
Mendelová vo svojom online vystúpení vyzvala európskych politikov na zásadnú zmenu doterajšieho prístupu k vojne. Ruskej invázii podľa nej nemožno uprieť brutalitu a zodpovednosť za rozpútanie konfliktu, pokračovanie vojny však vedie Ukrajinu k demografickému, hospodárskemu a spoločenskému zániku.
Dôsledky znášajú aj najmenší
Mendelová pripomenula, že konflikt sleduje od roku 2014, opakovane navštívila Donbas, zúčastňovala sa rokovaní a dva roky pripravovala komunikáciu ukrajinského prezidenta. Odmietla preto obvinenia, že upozorňovanie na zlyhania Kyjeva či volanie po mieri automaticky znamenajú proruský postoj. „Mier nemôže byť proruský. Mier je jediným východiskom z krízy, v ktorej sa všetci topíme – a predovšetkým ukrajinský ľud,“ zdôraznila. Ako príklad dôsledkov vojny uviedla osudy detí zo svojej rodiny – desaťročná neter ešte nikdy nevkročila do normálnej triedy, nemá priateľov a pozná iba dištančné vzdelávanie. Mendelová varovala, že každé tretie ukrajinské dieťa nemá prístup k riadnemu vzdelávaniu a v oblastiach pri fronte sú aj desaťročné deti, ktoré nevedia čítať.
Podľa bývalej hovorkyne sa pod raketami, dronmi a bombami stráca ľudský kapitál nielen smrťou a zraneniami, ale aj nemožnosťou viesť normálny život. Katastrofálne chýbajú lekári, školy nedokážu fungovať a obyvatelia frontových oblastí každý deň riešia, ako sa dostať do práce a domov bez toho, aby ich zastihlo ostreľovanie. Jej rodičia, ktorí sú lekármi v Chersonskej oblasti, zostávajú v meste pod neustálou paľbou, pretože sa obávajú, že po odchode všetkých odborníkov už nebude mať kto pomáhať miestnym obyvateľom.
Viete, kam EÚ posiela miliardy?
Mendelová tvrdí, že obrovské sumy západnej pomoci sa často nepremietajú do života obyčajných Ukrajincov. Vysídlení ľudia dostávajú podľa nej menej než sto dolárov mesačne, a aj to iba obmedzený čas, pričom tieto peniaze nestačia na bývanie ani na výživu rodiny. Miestne komunity preto z vlastných prostriedkov podporujú armádu, varia vojakom, zbierajú oblečenie a zároveň sa snažia udržať pri živote vlastné rodiny. „Tretina Ukrajiny sa zmenila na peklo. Takmer 20 percent nášho územia je okupovaných a ďalších desať percent sa stalo horiacim frontom,“ upozornila. Podľa nej sa každodenné utrpenie obyvateľov stalo v európskej debate neviditeľným, pretože ho zatienila predstava vojenskej porážky Ruska. „Mnohí ľudia chcú zničiť Rusko viac, ako chcú zachrániť Ukrajinu,“ vyhlásila.
Neudržateľná demografická situácia
Za neudržateľnú označila aj demografickú situáciu. Kým pri získaní nezávislosti žilo na Ukrajine približne 52 miliónov ľudí, dnes ich má byť podľa jej slov asi 25 miliónov, pričom takmer polovicu tvoria dôchodcovia. Pôrodnosť prudko klesá, úmrtnosť rastie a státisíce ľudí každoročne odchádzajú. Pri pokračovaní súčasného trendu by počet obyvateľov mohol do desiatich rokov klesnúť hlboko pod 20 miliónov.
Inovácie a veda umlčané zbraňami
Vojna podľa nej zničila aj ukrajinskú ekonomiku a demokraciu. Zahraničný dlh prekročil 110 percent HDP, štát je závislý od západných transferov, malé podniky zanikajú a väčšie spoločnosti vyvádzajú kapitál. Okrem vojenského sektora prakticky prestali existovať inovácie a vedecký rozvoj. Mendelová preto položila otázku, o akom víťazstve možno hovoriť, ak je výroba dronov financovaná za cenu hospodárstva celého národa.
Úzka skupina sa „nabalí, obyvateľom ide o holý život
Súčasne kritizovala korupciu v najbližšom okolí prezidenta, násilné odvody mužov aj prenasledovanie odporcov pokračovania vojny. Zatvorenie hraníc podľa nej zmenilo život mnohých rodín na väzenie. Muži pri pokusoch o útek prechádzajú cez hory a rieky, pričom niektorí zahynú. Zatiaľ čo obyvatelia bojujú o prežitie bez elektriny a kúrenia, médiá prinášajú správy o spreneverených miliónoch a prepychovom živote ľudí napojených na moc. Mendeľová hovorí o brutalite a pohŕdaním ľudským životom z ruskej strany. „Rovnako neospravedlniteľné je Zelenského rozkladanie reforiem, ochrana korupčných sietí, klamanie vlastného ľudu a uprednostňovanie osobnej moci pred prežitím národa,“ konštatovala. Pomenovanie oboch týchto skutočností považuje za základnú požiadavku intelektuálnej čestnosti.
Varovanie pred vytváraním kolektívneho nepriateľa
Európu zároveň varovala pred militarizáciou spoločnosti a neustálym vytváraním obrazu nepriateľa. Čím intenzívnejšie sa spoločnosť pripravuje na vojnu, tým väčší je podľa nej tlak, aby zbrojenie ospravedlnila. Takáto dynamika môže napokon vyvolať práve ten konflikt, ktorému mala zabrániť. Mendeľová odmietla tvrdenie, že Západ urobil všetko pre dosiahnutie mieru. Namiesto diplomacie podľa nej dominujú vyhrážky, snaha zničiť Rusko bez ohľadu na ukrajinské obete a záujem predať čo najviac zbraní. Každý, kto sa pokúsil komunikovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bol podľa nej označený za proruského.
Za padnutie do pasce sa platí
Spoliehanie sa na hospodársky kolaps Ruska označila za zbožné želanie. Ukrajinský dlh dosahuje 110 percent HDP, zatiaľ čo Rusko si na vedenie vojny nemuselo požičiavať. „Nie som tu na to, aby som Rusko obhajovala alebo mu lichotila. Zbožné želania sú však pascou a v mojej vlasti sa táto pasca meria tisíckami životov,“ povedala.
„Sloboda prejavu“ pod paľbou kritiky
Bývalá Zelenského hovorkyňa kritizovala aj obmedzovanie slobody prejavu. Ukrajinci, ktorí požadujú mier alebo kritizujú vedenie štátu, môžu byť podľa nej označení za zradcov, sankcionovaní alebo trestne stíhaní. Od roku 2022 bolo oznámených viac než 3 500 podozrení zo spáchania trestných činov proti národnej bezpečnosti a viac než tisíc ľudí bolo odsúdených za vlastizradu. Tvrdí, že časť prípadov sa týka práve ľudí hovoriacich o mieri.
Mendelová sa odvolala aj na prieskum Gallupu, podľa ktorého si 66 percent Ukrajincov želá mier čo najskôr. Ďalších jedenásť percent neodpovedalo, čo pripísala obavám verejne vyjadriť vlastný názor. Pripomenula tiež ukrajinských blogerov, ktorí po raketovom útoku na kyjevskú detskú nemocnicu Ochmatdyt v roku 2024 vyzvali na ukončenie vojny. Následne si ich mali predvolať bezpečnostné služby a takmer všetci potom zmĺkli.
Fínsko ako príklad
Za možný príklad pre Ukrajinu označila Fínsko, ktoré síce vo vojne stratilo časť územia, ale zachránilo svoj národ a budúcnosť. Varovala, že dnešná politika môže Ukrajinu priviesť skôr na cestu Afganistanu – k oslabeniu inštitúcií, rozmachu korupcie, strate dôvery obyvateľstva a postupnému kolapsu. „Každý, kto je ochotný bojovať proti Rusku ukrajinskou krvou a pritom ignoruje utrpenie obyčajných ľudí, koná proti Ukrajine aj proti demokratickým hodnotám,“ vyhlásila. Západných zástancov pokračovania bojov vyzvala, aby sami odišli na front, namiesto toho, aby z pohodlia svojich krajín útočili na Ukrajincov volajúcich po ukončení zabíjania.
Mierové posolstvo na záver
Na záver vyzvala európskych politikov, aby sa vrátili k diplomacii, dosiahli mier a následne investovali do obnovy Ukrajiny, fabrík, pracovných miest a infraštruktúry. „Dejiny sa nebudú pýtať, ako hlasno sme tlieskali. Budú sa pýtať, čo sme zachránili,“ uzavrela s tým, že úspešnú budúcnosť Európy neprinesie vojnové štvanie ani morálne pózy, ale ukončenie vojny a návrat stability na kontinent.