Slováci žijú v zdraví výrazne kratšie než Európania. Rozdiel pri mužoch je šesť rokov. Odborníci hľadajú riešenie pod Tatrami.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensko zaostáva za Európou nielen v dĺžke života. Ešte väčší rozdiel je v počte rokov, ktoré ľudia prežijú bez zdravotných obmedzení. Odborníci z viacerých krajín sa preto tento týždeň stretávajú vo Vysokých Tatrách. Hľadajú riešenia, ktoré by mohli zlepšiť zdravie Slovákov a predĺžiť aktívnu časť života.
Priemerná dĺžka života na Slovensku dosiahla v roku 2024 78,6 roka. Priemer Európskej únie bol 81,7 roka. Slovensko tak za priemerom zaostáva o 3,1 roka. K rozdielu sa pridávajú aj výrazné rozdiely v príčinách úmrtí. Na Slovensku zostávajú medzi hlavnými príčinami úmrtí kardiovaskulárne ochorenia a rakovina.
Ešte väčší problém predstavuje počet rokov prežitých v zdraví. Eurostat tento ukazovateľ definuje ako počet rokov, počas ktorých človek očakáva život bez obmedzení pri bežných aktivitách spôsobených zdravotným problémom. Slovenskí muži mohli podľa údajov za rok 2023 očakávať 56,8 roka života v zdraví. Priemer EÚ bol 62,8 roka. Rozdiel predstavuje šesť rokov. Horší výsledok mali iba muži v Lotyšsku a Estónsku.
U slovenských žien dosiahol ukazovateľ 58,2 roka. Priemer EÚ bol 63,3 roka. Najvyššiu hodnotu zaznamenala Malta s 71,1 roka. Rozdiel medzi slovenskými a maltskými ženami tak predstavuje takmer 13 rokov života bez obmedzení. Ide o rozdiel, ktorý sa nedá vysvetliť iba samotnou dĺžkou života.
Čísla tak ukazujú podstatne širší problém. Nestačí iba predlžovať život. Rozhodujúce je, koľko rokov z neho človek prežije aktívne a bez vážnejších obmedzení. Práve zdravé roky života preto patria medzi dôležité ukazovatele stavu populácie.
Starnutie obyvateľstva tento problém ešte zvýrazňuje. Viac starších ľudí znamená vyššie nároky na zdravotníctvo, sociálne služby aj rodiny, ktoré sa starajú o svojich príbuzných. O to väčší význam má prevencia a udržanie zdravia čo najdlhšie.
Práve o tom sa tento týždeň diskutuje vo Vysokých Tatrách. Od 9. do 11. septembra 2026 sa tam koná 6. konferencia verejného zdravotníctva krajín V4 a zároveň 7. konferencia SAVEZ. Podujatie nesie názov Healthy Horizons: Exploring Innovations in Public Health. Hlavná časť programu je naplánovaná na 10. a 11. septembra.
Konferencia sa nezameriava iba na klasickú medicínu. Organizátori hovoria o nových technológiách, demografických zmenách a systémových zmenách vo verejnom zdraví. V programe sú témy ako zdravé starnutie, digitálne technológie, prevencia a inovácie v zdravotníckych systémoch.
Odborníci upozorňujú, že samotné objavenie účinného riešenia ešte neznamená, že sa dostane k pacientom. Rozhodujúce je, či sa vedecké poznatky podarí preniesť do každodennej praxe.
„Často ide o to, že vieme, čo funguje, ale nedokážeme to dostať k ľuďom. Presne o tomto rozdiele bude konferencia – ako preklopiť poznatky do praxe tak, aby z nich mal úžitok pacient aj systém,“ uviedla Iveta Nagyová, predsedníčka medzinárodného vedeckého výboru konferencie a vedúca Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny UPJŠ v Košiciach.
Nagyová zároveň upozorňuje, že inovácie vo verejnom zdraví nemusia znamenať iba nový liek, prístroj alebo modernú nemocnicu. Rovnako dôležitá môže byť prevencia, zdravotná gramotnosť a lepšie pochopenie toho, prečo ľudia prijímajú alebo odmietajú určité zdravotné opatrenia.
„Ak chceme zlepšiť zdravie populácie, potrebujeme investovať nielen do liečby, ale oveľa viac do prevencie, zdravotnej gramotnosti a intervencií založených na dôkazoch o ľudskom správaní, čiže do behaviorálnych a sociálnych inovácií,“ dodala.
Jednou z výziev je aj digitalizácia zdravotníctva. Nové technológie môžu zlepšiť dostupnosť služieb, prácu s údajmi aj prevenciu. Zároveň však nesmú vytvoriť nový rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sa v digitálnom prostredí orientujú bez problémov, a tými, ktorí s technológiami zápasia. Aj preto sa otázka dostupnosti inovácií týka najmä starnúcej populácie.
Na konferencii sa stretávajú odborníci z krajín V4 aj ďalší zahraniční experti. V medzinárodnom vedeckom výbore sú zástupcovia Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. Medzi hlavnými účastníkmi sú aj predstavitelia WHO, EUPHA a EuroHealthNet.
Súčasťou podujatia je aj workshop švajčiarsko-slovenského programu spolupráce. Ten sa venuje praktickým otázkam verejného zdravia a prepájaniu odborných poznatkov s ich využitím v praxi.
Slovensko tak stojí pred jednoduchou, ale zásadnou otázkou. Ako predĺžiť nielen život, ale aj obdobie, počas ktorého človek zostáva zdravý, samostatný a aktívny? Šesť rokov rozdielu pri slovenských mužoch nie je abstraktné číslo. Je to časť života, ktorú dnes v priemere strácame oproti mužom v EÚ. A práve túto stratu sa odborníci snažia postupne zmenšiť.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 19 min
pred 1 hod
pred 2 hod
Berie ich ešte niekto vážne?
Biznis plán a pomastenie ega rozhádže dáta bratislavskej kaviarne.
Kým v našich luhoch a hájoch sa ešte stále šíri propaganda o tom, že Ukrajina vyhráva, svet sa pomaly prebúdza z opice a začína si pripúšťať trpkú realitu.
Valné zhromaždenie OSN prijalo minulý týždeň rezolúciu, ktorá podporuje používanie mapového zobrazenia Rovná Zem.
Blaha reaguje na výzvu strany SMER SSD smerom ku GP SR Žilinkovi
GP sa nemal čím pochváliť, tak zvolil nárek o útoku na právny štát...
Hlas ľudu Hlavného denníka
Postoj historika a politického analytika Eduarda Chmelára
Kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o veterných parkoch, pediatroch, doprave, transparentnosti aj prvých 100 dňoch vo funkcii.
Takmer štvrtina Sloveniek trpí anémiou. Nová štúdia odhalila súvislosť s menším objemom mozgu detí anemických matiek.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025