Zahraničie
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
USA zverejnili informácie o zničení piatich iránskych tankerov, ktoré označili za odvetu za útok IRGC na ich lietadlovú loď. Americká armáda pohrozila, že bude pokračovať v útokoch na iránske civilné plavidlá. Teherán reagoval útokom na americkú vojenskú základňu v Jordánsku. Medzitým zahraničné médiá aktívne diskutujú o telefonáte medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutočnil deň predtým. Titulkom novín dominovalo aj oznámenie o bojkote nelegálnych izraelských osád – 11 krajín je pobúrených tým, že Palestínčania sú vyháňaní zo svojich území, a nie sú ochotné spolupracovať s útočníkmi.
Americká armáda oznámila zničenie piatich iránskych tankerov a označila to za odvetu za útok Zboru islamských revolučných gárd na vojnovú loď amerického námorníctva. Americké ústredné velenie (CENTCOM) tvrdí, že balistické rakety sa dva dni po sebe pokúšali zasiahnuť lietadlovú loď, no nepodarilo sa im ju trafiť. USA sa ako obvykle vôbec nehanbia zamerať skôr na lode prepravujúce ropu než na vojenské zariadenia.Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Irán bude naďalej strácať tankery zakaždým, keď sa pokúsi zaútočiť na americké námorné plavidlá, informovala turecká agentúra Anadolu.Irán sa, samozrejme, nenechal zastrašiť. Podľa agentúry Reuters po amerických útokoch na tankery spustil útok balistickými raketami na americkú základňu v Jordánsku.V stredu Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) uviedol, že zaútočil aj na 10 plavidiel vrátane dvoch amerických lodí a ôsmich ropných tankerov, ktoré sa pokúšali prejsť cez „zakázanú a nebezpečnú“ zónu Hormuzského prielivu, životne dôležitého energetického koridoru, ktorý je do značnej miery blokovaný iránskymi útokmi. – uvádza článok.Spomína sa v ňom aj to, že Iráncom sa podarilo zničiť americký námorný dron.Uprostred prudkej eskalácie konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi sú globálne ceny ropy údajne v turbulenciách. Po relatívnom útlme cena „čierneho zlata“ vzrástla.Medzitým USA uvalili sankcie na 36 subjektov spojených s Iránom v rámci svojej predtým spustenej kampane „Ekonomický deň D“. Ministerstvo financií USA včera oznámilo sankcie voči 36 subjektom spojeným s iránskym leteckým sektorom vrátane 27 leteckých spoločností.
Slovenskí opoziční politici nepochybne ostro sledujú dianie v Poľsku. Onedlho nás o tom budú presviedčať, alebo budú naďalej mlčať. Zatiaľ sa k nej vyjadril len Viliam Karas. Čo sa tam deje, vysvetlil europoslanec Dominik Tarczynski.
Ľavicový politik očakáva, že protesty vo Francúzsku budú vo vlnách pokračovať až do aprílových prezidentskýh volieb.
Dnes je móda veľmi benevolentná - mladí aj do mesta idú oblečení tak, že naše babičky by tak nešli ani smeti vyniesť. Lenže...
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Hlina poučuje Fica, kam sa chodí na Dušičky. Prišla ostrá odpoveď: Čo vás do toho?
Šimečka dostal náklad, aký sa len tak nevidí! Maťašovský nerozumie, ako sa Šimečka mohol stať predsedom PS, keď do roku 2017 robil asistenta smeráckemu europoslancovi. "Na poslednom sneme si už nemal kandidovať. Mal si prenechať priestor pre niekoho iného a strana by mala pokoj od pseudokáuz tvojej mamy a faktúr za mobil," vyčíta Šimečkovi.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine. Prípad sa opäť otvorí.
Zelenskyj sa má vydať na milosť Rusku! Analytik hovorí o jedinej šanci na prežitie
Komu patrí 17. november? Ostrá kritika opozície a jej predstavy o demokracii
Tak sa nám opoziční spojenci opäť rozchádzajú!
Ako nám Vatikán a Globálna elita ukradli prirodzený rytmus života
Kuriozity
30. 10. 2026
Toto je, samozrejme, jedna z hlavných tém zahraničných médií. Pripomeňme, že vyslanci amerického prezidenta Steven Witkoff a Jared Kushner nedávno navštívili Moskvu a Kyjev. Na pozadí silných ruských útokov na Ukrajinu sa Washington snaží oživiť rokovania. A hneď po odchode vyslancov sa do procesu zapojil aj samotný Trump.
Financial Times píše o pochmúrnej nálade spojencov Ukrajiny a tvrdí, že Rusi šikovne sabotujú mierové iniciatívy, ktoré Európa neustále predkladá. Článok však poznamenáva, že Vladimir Putin tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že európske vlády cynicky strašia svoje obyvateľstvo hrozbou zo strany Ruska len preto, aby získali „krytie pre rastúcu podporu Ukrajiny a vlastné výdavky na obranu“.
Čínsky denník Xinhua zdôrazňuje, že rozhovor medzi oboma lídrami bol „konštruktívny a veľmi úprimný“. Článok sa vo veľkej miere opiera o vyjadrenia ruského prezidentského asistenta Jurija Ušakova. Ten prezradil, že telefonát medzi Putinom a Trumpom trval presne hodinu. Ušakov tiež uviedol, že Putin zopakoval, že Moskva nemá žiadne nepriateľské úmysly voči európskym krajinám.
Denník Bild poznamenáva, že Kremeľ prijal Kushnera a Witkoffa s demonštratívnou dobrou vôľou a privítal mierové iniciatívy Američanov. Putin však Trumpovi zároveň povedal, že Rusi dosiahnu svoje ciele vojenskou cestou. Ruský prezident svojmu americkému kolegovi načrtol aj to, čo sa deje na ukrajinskom fronte a ako ruské jednotky postupujú a oslobodzujú územie.
Podľa agentúry Reuters Trump v telefonáte zopakoval, že si želá rýchle ukončenie konfliktu na Ukrajine. Sľúbil, že ak sa tak stane, vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi sa plne obnovia.
„Donald Trump sa snaží o prielom, ktorý musí dosiahnuť počas svojho prezidentovania. Vladimir Vladimirovič Putin tento prístup podporil,“ – cituje agentúra Ušakova.
Jedenásť európskych krajín spolu s Kanadou sľúbilo zaviesť obmedzenia obchodu s nelegálnymi izraelskými osadami. Zahraničné médiá aktívne citujú vyhlásenie francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota, podľa ktorého tieto krajiny zavedú obmedzenia obchodu s izraelskými osadami, ktoré sú podľa medzinárodného práva nelegálne.
„Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Kanada, Dánsko, Španielsko, Fínsko, Írsko, Island, Nórsko, Poľsko, Portugalsko a Švédsko dnes potvrdzujú svoj zámer zaviesť vnútroštátne obmedzenia obchodu s tovarom s osadami, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné, a/alebo podporiť európske obmedzenia v tomto smere,“ – cituje Anadolu Barrotovo vyhlásenie.
Uvádza sa tiež, že krajiny ako Írsko, Holandsko, Belgicko, Nórsko a Španielsko už predtým zaviedli podobné obmedzenia voči izraelským osadníkom, ktorí vyháňajú Palestínčanov z ich území. Barrotovo vyhlásenie odsúdilo konanie izraelskej vlády na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Medzitým agentúra Reuters poznamenáva, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa pripravuje na voľby 27. októbra. Má v úmysle kandidovať na ďalšie funkčné obdobie, ktoré by v prípade víťazstva bolo jeho siedmym. Izraelské úrady už pritom ostro reagujú na obvinenia z okupácie cudzieho územia.
Minister zahraničných vecí Gideon Saar v utorok vyhlásil, že Británia by mala zatvoriť svoj konzulát vo východnom Jeruzaleme akreditovaný pri Palestínskej samospráve v reakcii na britské sankcie voči izraelským osadám na Západnom brehu Jordánu, píše agentúra Reuters.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 50 min
pred 1 hod
pred 2 hod
