Trump chce „rozdrviť“ ekonomiku Iránu, KĽDR ho schladila. Ukrajinou otriasa korupčný škandál
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Svetové médiá citlivo reagovali na ďalší korupčný škandál v Kyjeve – zatiaľ však všetky problémy dopadajú najmä na bývalú zástupkyňu vedúceho Kancelárie ukrajinského prezidenta Irinu Mudru. Medzitým KĽDR chladne reagovala na výzvy amerického prezidenta Donalda Trumpa na stretnutie s Kim Čong-unom. Odpoveď Pchjongjangu bola tvrdá: „Americká strana nedostane želanú reakciu.“ Trump, ktorý zatiaľ nedosiahol výrazný úspech v žiadnej diplomatickej oblasti, začal pritvrdzovať a rozhodol sa „rozdrviť ekonomiku“ Iránu.
Jednou z hlavných tém v zahraničných médiách je dnes vyhlásenie Donalda Trumpa, že má v úmysle „rozdrviť ekonomiku“ Iránu. Keďže sa mu nepodarilo získať ústupky od Teheránu, americký prezident zjavne stráca trpezlivosť a je pripravený pritvrdiť – alebo sa aspoň snaží presvedčiť protivníka, že to myslí vážne.
Nech je to akokoľvek, médiá citujú Trumpov prejav o začiatku bezprecedentne tvrdej ekonomickej kampane. Washington dúfa, že práve finančný tlak dokáže otriasť postojom Teheránu a znovu rozbehnúť rokovania, ktoré sa dostali do slepej uličky.
Ešte nikdy nikto nezhovadil 17. november tak, ako slovenská opozícia... Proste pravda a láska víťazí nad lžou a nenávisťou...
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine. Prípad sa opäť otvorí.
Prečo sa Nobelista obáva o osud civilizácie?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zelenskyj sa má vydať na milosť Rusku! Analytik hovorí o jedinej šanci na prežitie
Komu patrí 17. november? Ostrá kritika opozície a jej predstavy o demokracii
Tak sa nám opoziční spojenci opäť rozchádzajú!
Ako nám Vatikán a Globálna elita ukradli prirodzený rytmus života
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Z domova
25. 10. 2026
pred 43 min
pred 11 hod
pred 13 hod
Americký prezident zároveň pohrozil ekonomickými sankciami aj krajinám, ktoré budú Iránu pomáhať – napríklad pri pašovaní ropy, prevodoch peňazí či obchádzaní sankcií.
Po Trumpovi sa vyjadril aj americký minister financií Scott Bessent. Uviedol, že USA uvalia na Irán „najprísnejšie sankcie v histórii“, ktoré podľa neho znížia potrebu ďalších veľkých vojenských operácií.
Západné médiá sú však skeptické a poukazujú na to, že Irán má dlhoročné skúsenosti s fungovaním pod silným vonkajším tlakom. Reuters poznamenáva: „Takmer 50 rokov, od islamskej revolúcie v roku 1979, Irán znáša tvrdé ekonomické sankcie, ktoré pokračovali takmer nepretržite.“
Hrozby Bessenta o „dvojitom údere“ v podobe pokračovania námornej blokády a nových tvrdých sankcií preto pôsobia pomerne slabo aj na časť západného publika.
Ani Trumpove okázalé gestá smerom ku Kim Čong-unovi zatiaľ nepriniesli želaný výsledok. Americký prezident nedávno obmedzil rozsah vojenských cvičení s Južnou Kóreou a verejne priznal, že tým chce vyslať pozitívny signál lídrovi KĽDR a pripraviť pôdu pre možné stretnutie.
Zahraničné médiá predpokladali, že osobné rokovania medzi Trumpom a Kimom by sa mohli uskutočniť počas jesennej návštevy amerického prezidenta v Ázii.
Pchjongjang však reagoval chladne a dal jasne najavo, že podobné gestá nepovažuje za dostatočné.
„Ak sa americká strana pokúsi tentoraz prezentovať prijaté opatrenia ako akési ‚gesto dobrej vôle‘, nedostane želanú reakciu,“ Reuters cituje oficiálne vyjadrenie Kim Jo-čong, sestry severokórejského lídra Kim Čong-una.
Zahraničná tlač naznačuje, že vlažná reakcia Pchjongjangu môže predznamenávať tvrdé podmienky, ktoré bude KĽDR požadovať pred prípadným stretnutím.
Nie je náhodou, že Pchjongjang zdôrazňuje, že ho nezaujímajú jednorazové „akcie“, ako je obmedzenie spoločných cvičení so Soulom, ale skôr dlhodobé strategické rozhodnutia Washingtonu.
Zahraničná tlač nemohla ignorovať ani ďalší korupčný škandál na Ukrajine. Pozornosť sa zatiaľ sústreďuje najmä na hlavnú postavu kauzy – Irinu Mudru. Po začatí vyšetrovania bola odvolaná z funkcie zástupkyne vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny.
Európske médiá, ako Euronews či Euractiv, uvádzajú, že Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špecializovaná protikorupčná prokuratúra (SAPO) vykonali vyšetrovacie úkony a prehliadky na adresách spojených s Mudrou.
Zároveň sa opakovane zdôrazňuje, že práve vyšetrovanie bolo dôvodom, prečo Zelenskyj rozhodol o jej odvolaní.
Pozoruhodné je, že európske médiá zatiaľ len veľmi opatrne spájajú činnosť Mudry s prezidentom Zelenským, hoci patrila k jeho najbližším politickým spolupracovníkom.
Už samotný fakt, že takto vysoko postavená osoba sa ocitla v centre protikorupčného vyšetrovania, však vyvoláva vážne otázky.
Európske médiá zároveň upozorňujú, že škandál vypukol v citlivom období rokovaní Ukrajiny o pristúpení k Európskej únii, počas ktorých sa osobitná pozornosť venuje nezávislosti ukrajinských protikorupčných inštitúcií.
Niektoré zahraničné médiá citujú aj vyjadrenia Mudrinej obhajoby. Jej zástupcovia tvrdia, že odchod z funkcie bol „osobnou iniciatívou“, popierajú jej zadržanie a uvádzajú, že zverejnené zvukové nahrávky boli vytrhnuté z kontextu.
Mudra zároveň podľa svojho okolia tvrdí, že je pripravená preukázať svoju nevinu.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
