Bruselský Green Deal (Zelený pakt) spravil z fotovoltiky trhák, Slovensko rozdalo občanom milióny na montáž strešnej  fotovoltiky. Po jej rozšírení prichádza prebudenie z praxe, analyzuje technologický portál Fontech.

Desaťtisíce rodín na Slovensku si dali na strechy štátom veľkoryso dotované fotovoltické panely a začali si vyrábať elektrinu samy, respektíve ju predávali do siete.

"Odhaduje sa, že takýchto, predovšetkým rodinných domov, je až 70-tisíc, čo je asi 6% zo všetkých obydlí. Pre ilustráciu, v roku 2021 ich bolo len zhruba tisíc," spočítali Hospodárske noviny.

Solárna zostava pre bežný rodinný dom s výkonom štyri až päť kilowattov vychádza aj teraz pri sčasti svojpomocnej realizácii na približne 4 500 eur. Pri komerčných realizáciách je suma aj dvojnásobná, no zraziť ju na pôvodnú úroveň môže štátna podpora.

Dané panely môžu na druhej strane zaistiť ročnú produkciu približne 3 800 až 5 750 kWh, čo by reálne pokrylo spotrebu až dvoch domácností. Čo sa stane, ak ju výrobca natlačí do verejnej siete?

Slnku nerozkážu

V slnečnú nedeľu je to obzvlášť problém: solárne elektrárne vyrábajú na plný výkon. Fabriky stoja, ľudia sú vonku, spotreba klesá na minimum. A trh zareaguje: na burze s elektrinou stane niečo, čo pred pár rokmi znelo ako absurdita: cena elektriny sa prepadne hlboko pod nulu.

Napríklad 26. apríla 2026 sa cena na slovenskom dennom trhu medzi 13:00 a 14:00 dostala na historické minimum, konkrétne na -448,74 eura za megawatthodinu. Niekto elektrinu vyrobil a musel draho zaplatiť, aby si ju vôbec niekto zobral.                                               

Prevádzkovatelia krátkodobých trhov už na situáciu zareagovali. Po opakovanom dosahovaní dna koncom apríla 2026 sa spodná hranica cien na jednotnom európskom dennom trhu znížila z −500 na −600 eur za megawatthodinu. Išlo o historicky prvý krok v tomto smere.

Nie je to porucha trhu, ale jednoduchá ekonomická logika. Obnoviteľné zdroje majú takmer nulové "palivové" náklady: slnko a vietor sú zadarmo, na rozdiel od plynu či uhlia. Takže keď fotovoltika naskočí na plný výkon, vytlačí z trhu drahšie zdroje a cena sa začne prepadávať.

Postrach menom MERIT ORDER

Ak je navyše nízky dopyt a chýba kapacita na export prebytkov do zahraničia, cena sa dostane pod nulu úplne prirodzene. Tento mechanizmus sa v odbore volá merit order a v praxi znamená jedno: čím viac slnečných elektrární pribúda, tým častejšie sa bude tento scenár opakovať.

Kým v roku 2021 mal slovenský trh skúsenosť so zápornými cenami 24 hodín v roku, v roku 2024 to bolo 288 hodín, vlani 299 hodín. Počas prvých štyroch mesiacov tohto roka  je to už 91 hodín, no to nezačalo leto – najsilnejšie mesiace pre fotovoltiku. Aktuálny rok tak s vysokou pravdepodobnosťou prepíše rekordy z predchádzajúcich sezón.                                                                                   

Záporné ceny sa urodili nie len na Slovensku, ale aj v Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, Poľsku či Česku. Ide o jasný úkaz toho, že európske siete zatiaľ nedokážu držať krok s tempom, akým do nich sami pripájajú slnečné a veterné zdroje.

Prichádza dynamická cena

Drvivá väčšina slovenských domácností má - našťastie či nešťastie -  zmluvu s pevnou cenou elektriny, ktorá sa - na rozdiel od dynamickej - podľa hodinových výkyvov na burze vôbec nemení.

„Podľa poslednej správy ÚRSO malo k 31. decembru 2024 uzatvorenú zmluvu s dynamickou cenou elektriny iba 2 541 domácností, čo predstavovalo približne 0,1 % všetkých zmlúv domácností,“ uviedla pre SITA Energetika Lucia Liptáková zo spoločnosti energIQube.

Práve toto sa má o pár mesiacov zmeniť. Od 1. januára 2027 zavádza ÚRSO novú dynamickú sadzbu, ktorá má cenu elektriny naviazať priamo na výsledky denného trhu s pripočítanou regulovanou maržou dodávateľa. Podľa najnovšej novelizácie cenovej vyhlášky ÚRSO nahradí staré sadzby DD7 a DD8 nová sadzba DD9, ktorá bude dynamicky kopírovať 15-minútové ceny burzy, vrátane tých záporných.

Najviac ušetria domácnosti, ktoré vedia presúvať spotrebu do najlacnejších intervalov ako je ohrev vody, tepelné čerpadlo, nabíjanie elektromobilu alebo batériové úložisko (ideálne s automatickým riadením, ktoré spotrebiče spúšťa presne vtedy, keď je to najvýhodnejšie). Pamätáme si to zo socializmu, kedy sa elektrické kúrenie spúšťalo naopak - na lacný nočný prúd. 

Kľúčovou podmienkou celého systému je ale dnes  inteligentný merač, ktorým zatiaľ nie je vybavená väčšina domácností.

Zelená chyba?

Výrobca domácej slnečnej elektriny má opačný problém: vyrába najviac presne vtedy, keď ju trh najmenej chce. Teda počas slnečného poludnia. Fotovoltika tak samovražedne znižuje vlastnú rentabilitu, pretože čím viac slnečných elektrární v regióne pribúda, tým hlbšie sa tento paradox prehlbuje.

Aktuálne ponúkajú ZSE alebo SPP  dodávateľovi odkúpenie elektriny za aktuálnu cenu vrátane tej zápornej.

Pri modeli takzvanej virtuálnej batérie, ktorý majú napríklad Magna alebo Greenlogy, sa prebytok „odloží“ a neskôr vráti. "Háčik je v tom, že práve pri zápornej cene sa nemusí zapísať vôbec," upozorňuje Fontech. 

Fyzickú batériu sa naopak v zápornom okne oveľa viac oplatí nabiť, než posielať elektrinu do siete zadarmo alebo so stratou.

Ďalším riešením je sledovať "Ceny na zajtra", ktoré zverejňuje organizátor trhu OKTE každý deň okolo 13:00. Potom "stačí" spotrebu klimatizácie, bojlera, tepelného čerpadla či práčky naplánovať vopred.

Moderné hybridné meniče sú tiež možným progresívnym riešením: vedia v rizikových hodinách samy obmedziť alebo úplne zastaviť tok prebytkov do siete. Nabudúce o maričoch. Už nie sú konšpiráciou. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️