Dohoda oznámená veľkými slovami môže zostať len na papieri. Maďarská menšina v Zakarpatsku opäť upozorňuje na otázky súvisiace s používaním svojho materinského jazyka. Napriek nedávnym vyhláseniam o dohode, ktorá má garantovať vzdelávacie, kultúrne a jazykové práva maďarskej komunity, prichádza z ukrajinskej strany ďalší dokument, ktorý vyvolal ostré reakcie.

Ministerstvo školstva Zakarpatskej oblastnej štátnej správy v júni zaslalo vedúcim vzdelávacích inštitúcií v Zakarpatsku list od komisárky na ochranu ukrajinského štátneho jazyka Oleny Ivanovskej. V ňom ich vyzýva, aby v rámci svojich kompetencií prijali potrebné opatrenia na dodržiavanie legislatívy týkajúcej sa používania ukrajinského jazyka.

List sa odvoláva na zákon o štátnom jazyku Ukrajiny a na vzdelávaciu legislatívu, podľa ktorej je ukrajinčina jazykom vzdelávacieho a odborného procesu.

Dokument uvádza, že ukrajinský jazyk musí byť používaný pri vyučovaní, v oficiálnej komunikácii medzi učiteľmi a študentmi, ako aj pri rôznych programoch organizovaných vzdelávacími inštitúciami.

V školách, ktoré vyučujú v jazykoch národnostných menšín, môžu byť niektoré predmety podľa zákona vyučované aj v inom jazyku ako v ukrajinčine. To však musí byť súčasťou vzdelávacieho programu a musí to byť v súlade s platnou legislatívou.

Ukrajinčina má byť povinná aj mimo vyučovania

Najväčšiu pozornosť vyvolala časť listu, ktorá sa týka používania štátneho jazyka mimo vyučovania.

Podľa dokumentu má byť ukrajinský jazyk používaný aj počas športových aktivít, v záujmových krúžkoch, pri rôznych podujatiach a ďalších aktivitách organizovaných vzdelávacími inštitúciami.

Na obsah listu upozornil zakarpatský týždenník.

Požiadavka sa má týkať aj externých organizácií, ktoré využívajú priestory alebo športoviská vzdelávacích inštitúcií. Ak ide napríklad o športové kluby, mimovládne organizácie alebo iné právnické osoby, podmienky používania štátneho jazyka majú byť podľa listu uvedené aj v nájomných alebo užívateľských zmluvách.

Cieľom má byť zabránenie porušovaniu pravidiel týkajúcich sa používania ukrajinského jazyka a zabezpečenie toho, aby oficiálna komunikácia vo verejných inštitúciách prebiehala v štátnom jazyku.

Veľké sľuby a nový problém

List opäť otvoril otázku práv národnostných menšín v Zakarpatsku. O to väčšiu pozornosť vyvolal vzhľadom na nedávne oznámenie, že Ukrajina sa oficiálne zaviazala implementovať 11-bodovú dohodu týkajúcu sa vzdelávacích, kultúrnych a jazykových práv maďarskej komunity v Zakarpatsku.

Europoslankyňa Fideszu-KDNP Viktória Ferenc, ktorá pochádza zo Zakarpatska, vyjadrila prekvapenie, že list ukrajinskej jazykovej ombudsmanky maďarským riaditeľom škôl vysiela podľa nej úplne iné posolstvo, než aké maďarská komunita očakávala po vyhláseniach o dohode a otvorení prvého vyjednávacieho klastra.

Podľa Ferencovej obežník opätovne vyzýva vedúcich maďarských vzdelávacích inštitúcií, aby obmedzili možnosti používania menšinových jazykov.

Stalo sa tak krátko po tom, čo bolo oznámené, že Ukrajina sa zaviazala implementovať dohodu o vzdelávacích, kultúrnych, jazykových a politických právach maďarskej komunity v Zakarpatsku.

„Výmenou za obyčajné sľuby bol otvorený prvý klaster“

Viktória Ferenc zároveň upozornila v Európskom parlamente na to, že prvý prístupový klaster s Ukrajinou mohol byť otvorený výmenou za záväzky, ktoré podľa nej nie sú dostatočne konkrétne a vymáhateľné.

„Ak sú pre vás národnostné menšiny naozaj dôležité, snažte sa zabezpečiť, aby ukrajinský akčný plán pre menšiny obsahoval jasné, verejné a zodpovedné záväzky na úplné obnovenie práv menšín, pretože to v aktuálne dostupnej verzii nie je,“ uviedla.

Europoslankyňa zdôraznila, že maďarskú komunitu v Zakarpatsku dobre pozná a považuje ju za lojálnu a zákona dbalú súčasť ukrajinskej spoločnosti.

„Narodila som sa v Zakarpatsku v maďarskej rodine. Maďarskú komunitu, ktorá tam žije, poznám dobre a jej členovia sú lojálni a zákona dbalí občania Ukrajiny. Odsudzujú agresiu a nesú bremeno vojny. Maďarsky hovoriaci vojaci slúžia na fronte a viac ako sto z nich už položilo život na obranu Ukrajiny,“ uviedla.

Zároveň kritizovala vývoj od roku 2017, keď podľa nej dochádza k postupnému oslabovaniu práv maďarskej menšiny.

„Napriek tomu táto komunita od roku 2017 neustále trpí obmedzovaním svojich menšinových práv. Takmer desať rokov ste nečinne sledovali, ako sa tieto práva postupne oslabovali a naše varovania boli prijímané s ľahostajnosťou,“ dodala.

„Menšiny nepotrebujú sľuby“

Podľa europoslankyne maďarská komunita nepotrebuje ďalšie všeobecné sľuby ani neurčité záruky.

„Menšiny nežiadajú sľuby ani záruky. Chcú mať istotu, že im nikto nebude hovoriť, že nemôžu používať svoj materinský jazyk ani počas školských prázdnin či na športových podujatiach,“ uzavrela.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤