Peter ´Ďateľ´ Tóth v najnovšom videu  polemizuje s komentármi Eduarda Chmelára o aktuálnej politickej situácii. Hneď v úvode zdôraznil, že jeho cieľom nie je osobný útok, ale vecná diskusia. Podľa vlastných slov by mali komentátori „hodnotiť realitu čo najpresnejšie“, preto považuje polemiku za prirodzenú a potrebnú súčasť verejnej debaty.

Ide o status Ak sa sociálna demokracia líši od krajnej pravice len v pohľade na minulosť a bagatelizuje súčasnosť, napokon stratí aj budúcnosť, v ktorom Eduard Chmelár uvažuje nad ideologickým splynutím Smeru-SSD s Republikou. Následne prechádza ku kritike Ficovej cesty do Číny a účasti Jaroslava Haščáka v delegácii a v rámci tretej výhrady sa venuje Chmelárovej  poznámke o Ficovej zmene názoru na súkromné zdravotné poisťovne.

Prvá výhrada – prieskumy dôveryhonosti a strata sociálnodemokratickej identity Smeru-SSD

Prvú výhradu smeruje voči Chmelárovej interpretácii prieskumov dôveryhodnosti politikov. Chmelár podľa neho nesprávne vychádza z predstavy, že voliči sa ešte stále rozhodujú predovšetkým podľa tradičného delenia na pravicu a ľavicu. „Volič sa už dávno prestal orientovať v rozdieloch medzi sociálnou demokraciou "karpatského typu" a krajnou pravicou,“ píše Chmelár v jednom zo svojich statusov. Tóth ale tvrdí, že význam klasických ideológií sa v posledných desaťročiach výrazne oslabil. „Ľudia sa už nechytajú na veľké ideológie 19. a 20. storočia,“  konštatuje Ďateľ vo videu a dodáva, že voliči dnes oveľa viac sledujú praktické postoje strán ku konkrétnym témam, ako sú Green Deal, právo veta v Európskej únii či otázky štátnej suverenity. Podľa neho práve tieto témy rozhodujú o tom, komu občania odovzdajú svoj hlas.  „Veľké sociálno-demokratické ideológie, konzervatívne, kresťansko-demokratické, liberálne a tak ďalej, už nemajú takú príťažlivosť pre ľudí, a to preto, lebo všetky ideológie sa do určitej miery vyčerpali,“  vysvetľuje Ďateľ.

Druhá výhrada – kto je ľavičiar a kto je pravičiar je už pasé

Veľa ľudí sa síce v súčasnosti ešte vníma podľa tradičného delenia, no Tóth je presvedčený, že týmto delením sa riadi čoraz menej ľudí. „Keď si vyberajú nejakú politickú stranu, tak si ju napríklad vyberajú na základe toho, či sa riadi zdravým rozumom, pretože v dnešnej politike je prítomnej strašne veľa iracionality,“  uvažuje Tóth. A práve to je to, čo ľudia vnímajú – čoraz menej ich chce podporovať strany na ideologickom princípe. „Dovolím si tvrdiť, že mnoho voličov alebo sympatizantov napríklad Smeru, keď už je o tom reč, nie sú nejakí striktní ľavičiari,“  upozorňuje Ďateľ uvedomujúc si, že Smer volia aj ľavičiari. Poznamenáva len, že v posledných parlamentných voľbách Smer volili ľudia, ktorí od neho očakávali, že napraví krivdy z volebného obdobia, v ktorom vládli Matovič, Heger a Ódor.

Tretia výhrada – Penta ako súčasť premiérovej delegácie do Číny

Eduard Chmelár tiež Roberta Fica kritizoval za to, že do podnikateľskej delegácie pri návšteve Číny zaradil aj šéfa Penty Jaroslava Haščáka. „Majiteľa Penty a symbol koristníckeho kapitalizmu finančných skupín Haščáka dokonca omilostil natoľko, že sa s ním ukazuje na verejnosti a zaradil ho aj do svojej podnikateľskej delegácie po ázijských krajinách,“píše Chmelár venujúc sa „názorovému obratu Roberta Fica“ pri téme súkromných zdravotných poisťovní. Tóth vyzýva, aby sa na vec nepozeralo cez mená jednotlivých aktérov, ale pragmaticky. Ak premiér cestuje do druhej najväčšej ekonomiky sveta, je prirodzené, že so sebou vezme predstaviteľov najväčších slovenských zamestnávateľov a investorov.

Chmelár premiérovi vyčíta, že kedysi presadzoval ich zrušenie a dnes uznáva ich existenciu. Tóth naopak tvrdí, že schopnosť politika verejne priznať omyl je prejavom vnútornej sily. „Ak niekto vo svojom vnútri, vo svojej hlave vyhodnotí situáciu tak, že sa v niečom mýlil a to verejne prizná, tak to je podľa mojej mienky dôkaz vnútornej sily človeka, že dokáže verejne povedať – áno, mýlil som sa, dnes zastávam iný názor,“  hodnotí Tóth. Zdôrazňuje, že nejde o to, či mal Fico pôvodne pravdu alebo nie, ale o ochotu prehodnotiť vlastný názor. Sám pritom dodáva, že v zdravotníctve vidí prínos existencie súkromného sektora, pretože vytvára konkurenciu a motivuje verejné zdravotníctvo zlepšovať svoje služby. Podľa neho by sa aj táto otázka mala posudzovať predovšetkým podľa výsledkov a prínosu pre pacientov, nie cez ideologické schémy.  

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️