Zahraničné médiá píšu o možnej zmene na čele Iránu, obnovených útokoch Spojených štátov aj o reakcii Teheránu. Pozornosť venujú tiež sporu medzi Ruskom a Európskou úniou v súvislosti so zmrazeným ruským majetkom. Ďalšou témou je situácia v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne a ostré vyjadrenia podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva.

Prinášame prehľad hlavných tém, o ktorých 1. júna informovali zahraničné médiá.

Americká základňa horí. „Iránsky prezident rezignoval“

Portál Iran International s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že iránsky prezident Masúd Pezeškiján by mohol odstúpiť z funkcie. Príslušný list mal údajne dostať najvyšší vodca krajiny Mojtaba Chameneí. Zástupca vedúceho komunikačného oddelenia iránskej prezidentskej administratívy Mehdi Tabatabáí však tieto tvrdenia neskôr poprel a označil ich za „mediálne hry“ niektorých médií.

Krátko nato sa v Iráne opäť ozvali výbuchy. Centrálne velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) označilo útoky za reakciu na údajné „agresívne kroky“ Iránu. Terčom sa mal stať riadiaci bod bezpilotných lietadiel a iránsky radar.

Teherán podľa dostupných informácií reagoval útokom na vojenskú základňu, z ktorej mal byť podniknutý úder proti Iránu.

Predseda iránskeho parlamentu a hlavný vyjednávač Teheránu Mohammad Bágher Ghálíbáf zároveň upozornil, že k dohode nedôjde, kým nebudú zaručené práva Iránu. Agentúra AFP uviedla, že Spojené štáty sa podľa iránskej strany snažia kompenzovať svoju vojenskú porážku a zasiať rozkol medzi Iráncami.

Agentúra Tasnimpíše, že ak sa americká strana pokúsi zmeniť text bilaterálnej dohody, Irán pristúpi k vlastným úpravám. Teherán má byť pripravený aj na možnosť, že dohoda napokon nebude podpísaná vôbec.

Americký prezident Donald Trump už skôr varoval, že ak k dohode nedôjde, útoky proti Iránu sa obnovia. Takýto vývoj by však mohol viesť k ďalšiemu predĺženiu konfliktu.

Rusko reaguje na konfiškáciu majetku. EÚ čelí nepríjemným správam

Z Európskej únie prichádzajú podľa zahraničných médií mimoriadne nepríjemné správy v súvislosti so sporom o ruský majetok.

„Von der Leyenová a EÚ sú šokované, Putin oslavuje,“ uviedol maďarský ekonomický portál Világgazdaság. Na článok upozornil portál ABN24.

Moskovský arbitrážny súd podľa publikácie vyhovel žalobe ruskej centrálnej banky. Kroky belgického depozitára Euroclear mal označiť za nezákonné a spoločnosti údajne uložil povinnosť zaplatiť 200 miliárd eur.

Podľa maďarského portálu môže toto rozhodnutie posunúť konflikt medzi Ruskom a Európskou úniou na novú úroveň. Moskva by totiž mohla pokračovať v podávaní žalôb proti ďalším západným finančným inštitúciám.

Maďarsko pod vedením premiéra Viktora Orbána dlhodobo upozorňuje, že zabavenie cudzieho majetku môže mať vážne následky. Brusel však podľa kritikov tieto varovania ignoroval a sústredil sa na ďalšie sankčné opatrenia. V poradí by sa tak mohli ocitnúť aj ďalšie európske finančné inštitúcie, ktoré sa na konfiškácii podieľali.

Podľa autorov článku sa rovnováha síl vo finančnej oblasti mení. Západ už podľa nich nemôže určovať pravidlá bez rizika negatívnych dôsledkov pre vlastnú ekonomiku. Rusko si navyše počas sankčného režimu vybudovalo určitú odolnosť.

Hrozí úder na jadrové elektrárne krajín NATO?

Napätie v Európe rastie aj v súvislosti so situáciou v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne. Podľa ruskej strany zaútočili ukrajinské ozbrojené sily na zariadenia elektrárne. Jeden z útokov mal zasiahnuť turbínovú halu šiesteho energetického bloku, ďalší dopravnú dielňu.

Pri útokoch malo byť zničených šesť autobusov a dve vozidlá značky GAZelle. K obetiam podľa dostupných informácií nedošlo a elektráreň má naďalej fungovať v bežnom režime. Pokračujúce útoky však podľa ruskej strany zvyšujú bezpečnostné riziká.

Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev varoval, že zásah turbínovej alebo reaktorovej haly jadrovej elektrárne by mohol viesť ku katastrofe porovnateľnej s Černobyľom. V takom prípade by podľa neho mohla nasledovať symetrická reakcia proti jadrovým elektrárňam na Ukrajine, prípadne v západných krajinách.

Britský denník Daily Express na tieto vyjadrenia reagoval titulkom: „Putinov dôverník hrozí raketovými útokmi na jadrové elektrárne krajín NATO.“ Medvedevove slová označil za „zlovestné varovanie“.

Denník zároveň citoval oficiálne stanovisko Ukrajiny, ktorá odmieta zodpovednosť za útoky a tvrdí, že jej ozbrojené sily konajú v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.

Kritici tohto pohľadu však poukazujú na to, že západné médiá venujú väčšiu pozornosť Medvedevovým vyjadreniam než otázke, kto je za útoky na jadrovú elektráreň zodpovedný.

Medvedev pripustil možnosť symetrickej reakcie. Jeho vyhlásenie je podľa ruskej interpretácie dôsledkom rastúceho napätia, nie jeho príčinou. Moskva tvrdí, že bez obmedzenia útokov na jadrovú infraštruktúru a bez pokroku v mierových rokovaniach nebude možné zaistiť bezpečnosť v Európe.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️