Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Prehľad hostí vo víkendových diskusných reláciách

Jiří Paroubek tvrdí, že Rusko zasiahlo kľúčové body Ukrajiny. Varuje: o pol roka môžu byť podmienky pre Kyjev oveľa horšie.

Výlet za dubákmi a kozákmi sa pre dve Martinčanky skončil nepríjemným stretnutím. Z domnelého medveďa sa vykľul muž.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk


Protislovenské médiá namiesto tlaku na mier zarábajú na príručkách, čo robiť v prípade vojny.
Chmelár otočil zrkadlo na Brusel: „Pozdravujte svojich spojencov!“
Sloboda bez zábran? Učiteľka varuje pred radikalizáciou mladých a stratou autorít.


Komentáre
31. 10. 2025

pred 21 min

pred 1 hod

pred 1 hod
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) vo svojom príhovore na Devíne nadviazal na historický odkaz štúrovcov a prepojil ho so súčasnosťou Slovenska. V centre jeho vystúpenia stála myšlienka národnej jednoty, obety a potreby zachovania identity v meniacom sa svete. Svoj príhovor prezentoval aj vo forme videa na sociálnych sieťach.
Podujatie si pripomenulo významnú historickú udalosť z roku 1836, keď štúrovci pod vedením Ľudovíta Štúra symbolicky vystúpili na Devín ako prejav národného uvedomenia a kultúrnej emancipácie. Tento čin patrí medzi kľúčové momenty slovenského národného obrodenia. Program sa začal spoločným stretnutím účastníkov pod hradom Devín a následným výstupom k pamätnej tabuli štúrovcov. Súčasťou programu bolo aj slávnostné vyvesenie slovenskej vlajky na veži hradu za sprievodu štátnej hymny. V rámci príhovorov odzneli aj slová Tomáša Tarabu.
Taraba pripomenul symbolický moment spred 190 rokov, keď na Devín prišli mladí štúrovci vedení Ľudovítom Štúrom. „Nešlo im o to, aby sem prišli a urobili nejaký humbug alebo krátkodobú pozornosť, ale išlo im naozaj o ideu,“ zdôraznil Taraba s tým, že nšelo o nejaký akt vzdoru, ale o premyslené rozhodnutie, o snahu pozdvihnúť rozdrobený slovenský národ na jednotnú entitu schopnú politickej existencie. Kľúčovým momentom podľa neho bolo uvedomenie si, že „rozdelený národ nikdy nič také nedosiahne“, preto štúrovci cielene spájali evanjelikov a katolíkov.
„Nedovoľme druhým, aby sme sa rozdeľovali na nezmyselných veciach. My sme, neni opozícia, koalícia, my sme pre všetkých Slováci,“ apeloval minister, podľa ktorého je jednota základom prežitia aj malého štátu. „Pokiaľ budeme vystupovať ako jednotný národ, tak neexistuje tej sily, že by nám ho ešte niekto zobral,“ pripomenul účastníkom vychádzky na Devín.
„Oni sa vedome rozhodli ísť cestou, na ktorej každý jeden z nich nakoniec bol na tom horšie,“ pripomenul minister s tým, že v rozhodnutí štúrovcov nebola snaha o osobný prospech. V silnejúcom útlaku sa mohli asimilovať a získať výhody. „Neurobili to preto, aby mali individuálnu lepšiu kariéru, ale obetovali sa pre Slovensko,“ podotkol Taraba a všetkým nám prízvukuje, že vďaka tomu dnes Slovensko existuje ako štát a používa vlastný jazyk.
V tejto súvislosti premostil minulosť so súčasnosťou a zdôraznil úspechy krajiny. „Nenechajme zo seba robiť malý národ… sme naozaj úspešný príbeh,“ pripomenul. Dôkazom je ekonomický rast a tiež fakt, že Slovensko si riadi vlastný štát. Zároveň však vyslal jasný politický odkaz smerom navonok: „časy, kedy si niekto myslel, že sa budeme baviť o našej vlastnej existencii… tie sú dávno minulé“. Slovensko podľa neho nesmie spochybňovať svoju štátnosť ani základné historické usporiadanie.
„Najskôr vám každý povie, že symboly nie sú dôležité, ale potom 33 rokov neviete vyvesiť zástavu na Devín,“ nerozumie minister tomu, že hoci sa národné symboly bagatelizujú, ich význam pre identitu národa si uvedomuje každý a preto ich niektorí zaznávajú. Aj štúrovci vnimali Devín ako miesto symboliky. Vyzval preto na ochranu národných symbolov aj jazyka vo verejnom priestore.
V závere sa vrátil k osobným osudom štúrovcov, najmä k postave Ľudovíta Štúra, ktorý podľa neho čelil sklamaniam aj strate podpory, no napriek tomu zotrval pri myšlienke slovenského jazyka. „Každý jeden z nich zomrel v chudobných podmienkach,“ pripomenul Taraba, pričom tento kontrast medzi obetou a historickým výsledkom použil ako výzvu pre súčasnosť – konať v prospech národa aj bez istoty osobného zisku.
„Človek má všetko robiť, ako keby záviselo od neho… a potom dôverovať, ako keby všetko záviselo od pána Boha,“ pripomenul v závere. Tarabovo vystúpenie vyznieva ako výzva k jednote, hrdosti na národnú identitu a ochote niesť obetu v prospech Slovenska, pričom historický odkaz Devína využíva ako silný legitimačný rámec pre súčasné politické posolstvo.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.