Keby sme sa v čase ocitli o 40 rokov skôr. Nikto ešte netuší, že minimálne východná Európa stojí pred najväčšou tragédiou v oblasti jadrovej energetiky. Slová, ako Černobyľ, či Pripjať sa stali synonymom hrôzy 26. apríla 1986, pripomína TASR. Ukrajinská prokuratúra však zistila, že na oficiálne uzatvorenom území sa minimálne päť rokov ilegálne pestuje obilie, ktoré sa distribuuje do celého sveta, keďže Ukrajina aj v čase vojnového konfliktu patrí medzi najväčších producentov obilia. Prišlo toto ukrajinské obilie aj na Slovensko?
Dnes sa obrovským množstvom ilegálne pestovaného a z Ukrajiny vyvezeného obilia kontaminuje celý svet, zistila ukrajinská prokuratúra. Vyšetrovanie stále trvá, no milióny ton obilia sú okrem Európy v mnohých ďalších štátoch sveta.
Tisíce následných úmrtí
K jadrovej katastrofe došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho času. V dôsledku havárie bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených približne 150.000 štvorcových kilometrov. Bezprostredne zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov. Tisíce ďalších ľudí podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.
Rizikové obilniny
V černobyľskej zóne vylúčenia sa viac ako päť rokov nelegálne pestovala pšenica a kukurica na približne 190 hektároch kontaminovanej pôdy. Pozemky boli pôvodne štátne, no úradníci ich nezákonne previedli do komunálneho vlastníctva a následne ich získala súkromná firma. „Od roku 2020 sa všetky tieto územia využívajú na pestovanie poľnohospodárskych plodín… bez potrebného povolenia, čo predstavuje riziko pre život a zdravie ľudí,“uvádza ukrajinská prokuratúra.
Kde je kontaminované obilie? Môžu sa len domnievať
Dôkazy zhromaždené prokuratúrou vrátane znaleckých posudkov tieto zistenia potvrdzujú. Súd už vo veci začal konať a nariadil prípravné pojednávanie, pričom vyšetrovanie naďalej pokračuje. Zatiaľ nie je známe, kam smerovala produkcia vypestovaná v kontaminovanej oblasti, čo vyvoláva otázky o možnom preniknutí takýchto plodín do potravinového reťazca. Vzhľadom na rozsah obrábanej plochy sa odhaduje, že ročne mohlo ísť približne o 750 až 950 ton pšenice a kukurice, čo predstavuje významné zdravotné riziko pre konzumentov.
Globálny producent obilnín
Ročná produkcia pšenice na Ukrajine sa aj napriek vojnovému konfliktu pohybuje približne na úrovni 20 až 25 miliónov ton, pričom 14 až 18 miliónov ton smeruje na export. Hlavnými odberateľmi sú krajiny severnej Afriky a Blízkeho východu, ako Egypt či Turecko, ale aj ázijské štáty vrátane Indonézie a Bangladéša, pričom menšia časť produkcie smeruje do Európskej únie.
Ešte výraznejšie postavenie má Ukrajina v produkcii kukurice, kde ročne dosahuje 25 až 35 miliónov ton, z čoho 20 až 30 miliónov ton vyváža. Patrí tak medzi najväčších exportérov tejto komodity na svete. Najväčším odberateľom je Európska únia, významné objemy smerujú aj do Číny a krajín severnej Afriky a Blízkeho východu, pričom menšie množstvá putujú aj do ázijských krajín, ako sú Južná Kórea či Japonsko.
Nakoľko bezpečné je to, čo jeme?
Celý prípad poukazuje na vážne zlyhania v správe a kontrole území s vysokým stupňom environmentálneho rizika. Nelegálne hospodárenie v černobyľskej zóne nielenže porušuje zákony, ale zároveň otvára otázky o bezpečnosti potravinových reťazcov a o dôsledkoch nedostatočného dohľadu nad kontaminovanými oblasťami.
https://www.hlavnydennik.sk/2026/04/25/na-ta3-sa-pustili-do-kolikovej-vy-ste-kolkym-ludom-znicili-reputaciu-zivotMilí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
