Opozícia na Slovensku, zvlášť Progresívne Slovensko, si je vedomá, že bez hlasovania poštou sú ich šance na víťazstvo vo voľbách veľmi skresané. Preto sa cez ľudí na námestiach snaží donútiť vládnu koalíciu prehodnotiť možnosť zrušenia korešpondenčnej voľby zo zahraničia. Lenže Slovensko by nebolo prvým a už vôbec nie jediným štátom, ktorý nepodporuje túto formu hlasovania. Artur Bekmatov (Socialisti.sk) na sociálnej sieti upozorňuje na fakt, že v iných voľbách opozícii korešpondenčná voľba akosi nechýba.
Utorkový opozičný protest síce skončil pri tradičných pokrikoch ´Dosť bolo Fica´, takže mnohí účastníci ani netušili, že pôvodnou myšlienkou malo byť údajné „ukradnutie volieb“ súčasnou vládnou koalíciou. V okresnej organizácii Smeru sa bavia na predstave, že dav slovenských protestuchtivých progresívcov napochodujú do Paríža, aby Macron vrátil voľby Francúzom. Artur Bekmatov hovorí o prístupe opozície, ako o správaní drama queen. Hystericky však kričia o niečom, čo sami, na čele s vtedajšou prezidentkou Čaputovou urobili práve lídri vtedajšej koalície, keď sa významne postavili proti referendu o predčasných voľbách. V zmysle porekadla „Vlastná pilulka chutí najhoršie“ dnes zvolávajú protesty kvôli všetkému, čo robili sami. V závere si Bekmatov „zgustol“ aj na permanentnej protestnej rečníčke Magde Vášáryovej.
Šimečkovci pod oknami Elyzejského paláca
Okresná organizácia Smeru sa baví na predstave, ako šíky progresívcov zo Slovenska pochodujú pred Elyzejským palácom (sídlom Emmanuela Macrona, pozn. red.) s tým, že prezident Francúzska občanom zobral voľby. Francúzsko pritom nie je osamotené, voľby zo zahraničia nefungujú ani v Chorvátsku, či na Malte či Litve.
Nerob druhému, čo nechceš, aby robil on tebe
Artur Bekmatov Korčokovi, Naďovi, Grőhlingovi či Hegerovi pripomína, že dnes protestujú proti niečomu, čo voličom pred piatimi rokmi urobili, ako koaliční lídri, oni sami. „Ignorovali vôľu viac ako 600 tisíc ľudí podpísaných pod referendom,“ spresnil Bekmatov s tým, že sa opierali o parlamentnú väčšinu. Tú im zabezpečovali aj Šeliga (dnes Demokrati, vtedy Za ľudí), ako vtedajší podpredseda parlamentu, Valášek (dnes PS), či Krúpa (dnes SaS). „A hlavnú ranu predčasným voľbám zasadila prezidentka z Progresívneho Slovenska,“ pripomína len pre istotu politik.
Prišiel na psa mráz
„Dnes politici týchto strán burcujú ľudí do ulíc. Ako ukážkové drama queens kričia že vraj hrozí ukradnutie volieb. A demokracie. Kvôli zrušeniu korešpondenčnej voľby. Vraj to bude diskriminačné,“ upozorňuje Bekmatov s tým, že týmto rebelom neprekáža, že voliči nemôžu korešpondenčne hlasovať v žiadnych iných voľbách. To pre nich už nie je diskriminačné dnes a nebolo ani v čase ich vlády.
Prenesený pocit trápnosti
„Keď balamutili svojich, že Slovensko je unášané z EÚ, tak vraj sa na nich prišlo pozrieť 100 tisíc ľudí. Keď robili generálny štrajk, tak sa na nich prišlo pozrieť vraj 15 tisíc ľudí. A ak dnes boli pred parlamentom dve tisícky skalných, tak preháňam,“ poukazuje politik na rapídne klesajúci počet protestujúcich, ktorí ešte veria opozičným báchorkám.
Magda, kráľovná absurdnosti
Korunku absurdnosti tomu nasadila Magda Vášaryová, ktorá pred týmto davíkom zaburácala: "Čím nás je viacej, tým viacej sa boja!" Nuž, pani Magda, táto priama úmera platí aj naopak...,“ uzatvára Artur Bekmatov. Vášáryová vraj nevie spočítať, na koľkých protestoch opozície už vystúpila. Nevie to ani Bekmatov. Jedno však vie. Medzi rokmi 1968 až 1989 ju vidieť nebolo.
Milí čitatelia,
Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
