Peniaze a politika idú často ruka v ruke. Už pred rokmi na to upozorňoval bývalý politik Miroslav Beblavý, ktorý poukazoval na to, že politické strany si bežne požičiavajú finančné prostriedky od svojich členov či podporovateľov, často s výhodným úrokom.

Podobný model financovania je bežný aj v súčasnosti. Strany si od blízkych osôb požičiavajú peniaze na predvolebnú kampaň, pričom úrokové sadzby sa pohybujú približne od troch do piatich percent. Riziko však spočíva v tom, či strana vo voľbách uspeje a získa štátne financovanie, z ktorého dokáže pôžičky splatiť. Téme sa venoval denník Plus 7 dní.

Rizikový, ale výnosný biznis

Banky sa požičiavaniu politickým stranám často vyhýbajú, keďže ide o rizikové úvery. Preto strany siahajú po vlastných zdrojoch alebo po finančnej podpore od sympatizantov.

Príkladom je hnutie Progresívne Slovensko, ktorému jeho bývalý predstaviteľ Martin Pekár požičal stovky tisíc eur

Hnutie pôžičky splácalo aj s úrokom z peňazí získaných zo štátneho príspevku po úspešných voľbách.

Podobne postupujú aj iné politické subjekty, ktoré si zabezpečujú financovanie prostredníctvom darov a pôžičiek od členov či podnikateľov.

Investície s neistým výsledkom

Pôžičky politickým stranám možno podľa denníka Plus 7 dní vnímať ako investíciu, ktorá je však úzko spätá s volebným výsledkom. Ak strana získa potrebné percentá hlasov, dostane štátne financovanie a dokáže svoje záväzky splácať. V opačnom prípade sa pôžičky môžu stať nevymožiteľnými.

V minulosti do strán investovali aj viacerí známi politici. Napríklad bývalý premiér Andrej Kiska či predseda parlamentu Boris Kollár poskytli svojim stranám pôžičky alebo dary v hodnote státisícov až miliónov eur.

Podobné financovanie sa objavuje naprieč politickým spektrom – od strán ako Sloboda a Solidarita až po Kresťanskodemokratické hnutie či ďalšie subjekty.

Mecenáši a finančné prepojenia

Významnú úlohu zohrávajú aj mecenáši a podnikatelia. Medzi najväčších darcov patria jednotlivci či firmy, ktoré stranám poskytujú finančné prostriedky vo forme darov alebo pôžičiek. Tie sa často pohybujú v desiatkach až stovkách tisíc eur.

V niektorých prípadoch ide o kombináciu darov a pôžičiek, pričom finančné prostriedky sa vracajú až po úspešných voľbách. V prípade neúspechu sa pôžičky môžu transformovať na dary.

Štátne financovanie ako kľúčový faktor

Rozhodujúcim prvkom v politickom financovaní je štátna podpora. Strany, ktoré získajú aspoň tri percentá hlasov vo voľbách, majú nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu. Ten sa vypláca postupne počas volebného obdobia.

Výška príspevku závisí od výsledkov vo voľbách a počtu získaných mandátov. Pre úspešné strany tak predstavuje stabilný zdroj príjmu, z ktorého môžu splácať pôžičky.

Pre predstavu – ročne ide o desiatky miliónov eur, ktoré štát rozdeľuje medzi jednotlivé politické subjekty, píše Plus 7 dní.

Politika ako finančná investícia

Z pohľadu darcov a veriteľov môže ísť o výhodnú, no zároveň rizikovú investíciu. V prípade úspechu strany sa pôžičky vrátia aj s úrokom v relatívne krátkom čase. V prípade neúspechu však môže dôjsť k strate vložených financií.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤