Portál openiazoch.sk upozorňuje na politickú realitu, s ktorou sa bude musieť vláda Roberta Fica vysporiadať. Jedným z riešení je rekonštrukcia vlády!  

Vládu v tomto roku dobehne dlhová brzda, pre ktorú by mala predložiť nemožný vyrovný rozpočet. Drastické šetrenie rok pred parlamentnými voľbami je prakticky politicky nemožné, a tak sa do situácie dostáva slalom medzi paragrafmi. Pokúsi sa vláda dlhovú brzdu obísť politickými rošádami, aby oddialila ústavnú brzdu v tvorbe rozpočtu? 

Zmena vyrovnaného rozpočtu cez poslancov

Minulý sa vláde povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet podarilo vyhnúť urýchleným schválením rozpočtu, zrejme najrýchlejšie v dejinách Slovenska. V roku 2026 je však situácia ešte komplikovanejšia. “Hrubý dlh verejnej správy totiž prekročil všetky sankčné pásma dlhovej brzdy a ak nemá byť porušený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti kabinetu Roberta Fica zostávajú len zlé a ešte horšie možnosti,” tvrdí portál. 

Z pohľadu uplatňovania sankcií ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti platí, že vláda je povinná predložiť vyrovnaný alebo prebytkový návrh rozpočtu s nerastúcimi výdavkami na rok 2027 do Národnej rady SR najneskôr do 15. októbra. 

Ústavný zákon  nezaväzuje Národnú radu SR schváliť takýto návrh, na ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti verejných financií by mali poslanci prihliadať. „V Národnej rade SR tak môže dôjsť k úpravám návrhu rozpočtu a v konečnom dôsledku môže schváliť deficitný rozpočet,“ uviedla pre portál Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). 

Aké sú ďalšie možnosti? 

Jedinou možnosťou, ako by sa vláda legálne mohla vyhnúť povinnosti predložiť tento rok vyrovnaný rozpočet a zostať pri moci, je aktivácia jednej z výnimiek, ktoré ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti definuje. A práve táto výnimka by mohla byť pre vlýádu najmenej bolestivá, 

“24-mesačná výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií dlhovej brzdy sa vzťahuje na situáciu, keď Národná rada SR schváli programové vyhlásenie vlády a vysloví vláde dôveru,“ opisuje RRZ a priptomína, že pri tejto podmienke nemusíme byť automaticky svedkami nových volieb.  

V minulom období sa rekonštrukcia vlády využila

Výnimka sa uplatňuje na vládu, ktorej je vyslovená dôvera. Situácia nastala v predošlom volebnom období. Národná rada SR schválila 30. apríla 2020 programové vyhlásenie vlády a vyslovila dôveru vláde po voľbách do Národnej rady SR, čím začalo plynutie 24-mesačnej výnimky. 4. mája 2021 došlo k schváleniu programového vyhlásenia vlády a vysloveniu dôvery novej vláde s predsedom vlády Eduardom Hegerom a od nasledujúceho dňa došlo k opätovnej 24-mesačnej výnimky. 

Predloženie a následné schválenie vyrovnaného rozpočtu je aktuálne na Slovensku nereálne. Išlo by radikálne riešenie, ktoré by znamenalo ekonomický šok, prepad hospodárstva a zároveň aj životnej úrovne obyvateľstva. 

Reálnejšou alternatívou sa stáva predloženie vyrovnaného rozpočtu vládou, ale jeho úprava v parlamente na deficitný rozpočet tak, ako to poznáme v súčasnosti. “Rozpočtová rada pritom odhaduje, že na dosiahnutie cieleného 3,5-percentného deficitu v roku 2027 by takýto rozpočet mal obsahovať dodatočné konsolidačné opatrenia v sume 2,7 miliardy eur,” informuje portál. 

Ak by došlo k zmene vlády, otázka vyrovnaného rozpočtu by bola pre nový kabinet vyriešená na ďalšie dva roky. Po výnimke by ho totiž nemusela predkladať a ukazovať tak verejnosti drastické konsolidačné opatrenia na strane príjmov či výdavkov, ktoré by sme na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu museli zavádzať. 

Sú ja extrémne a nepravdepodobné výnimky

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pozná aj výnimky z uplatňovania sankcií aj na tie najhraničnejšie situácie, ktoré sú v súčasnosti extrémne nepravdepodobné. Aké sú to? 

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti totiž obsahuje napríkla 36-mesačnú výnimku z uplatňovania najprísnejších sankcií aj na základe údajov Štatistického úradu SR, ak dôjde k medziročnému poklesu tempa ekonomického rastu najmenej o 12 percentuálnych bodov. Hoci sa Slovensku aktuálne ekonomicky príliš nedarí, od tohto katastrofického scenáru sme poriadne ďaleko. 

„Ide o pomerne prísne nastavené kritérium potrebné na spustenie výnimky – ako príklad možno uviesť situáciu, že ak by ekonomika (meraná tempom rastu HDP) pred dvomi rokmi rástla medziročne o 3 %, tak na spustenie výnimky by bolo potrebné, aby ekonomika následne klesla oproti predošlému roku aspoň o 9 %,“ opisuje rozpočtová rada. 

Ďalším extrémnym prípadom na aktivovanie 36-mesačnej výnimky by bol extrémny nárast rozpočtových výdavkov na vykrývanie následkov rôznych kríz. “Aplikuje sa totiž vtedy, ak ministerstvo financií zistí, že výdavky z verejných prostriedkov na obnovenie fungovania bankového sektora po kríze, na odstraňovanie následkov živelných pohrôm a prírodných katastrof, ktoré zasiahli územie Slovenskej republiky a na plnenia medzinárodných zmlúv presiahli v úhrne 3 % HDP,” uzatvára portál s tým, že najextrémnejším prípadom pre výnimky je obdobie vypovedania vojny alebo vyhlásenie vojnového stavu.  

Milí čitatelia,

Veríme, že apravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤