Nemecká publikácia po analýze správy USAID o Ukrajine dospela k záveru, ktorý je pre Kyjev nepríjemný: Donald Trump drastickým znížením financovania mäkkej sily v podstate „zatvoril prívod peňazí“, a to aj pre Volodymyra Zelenského. V Spojených štátoch sa zároveň ozývajú názory, že po veľkom výpadku prúdu Kuba robí ústupky a Washington môže napokon získať väčší vplyv nad „ostrovom slobody“. Britské médiá medzitým poznamenávajú, že Irán získal významný „hlas“ pri rozhodovaní o tom, kedy sa skončí vojna rozpútaná Spojenými štátmi a Izraelom.

USAID je opäť v centre škandálu

Interná správa notoricky známej Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) vyvolala v USA veľký rozruch. Nemecké noviny Berliner Zeitung uvádzajú, že 26 miliárd dolárov pridelených ako „pomoc Ukrajine“ bolo rozdelených veľmi zvláštnym spôsobom a prakticky neexistoval dohľad nad tým, ako boli tieto prostriedky využité.

Audítor Adam Kaplan uviedol, že správy o výdavkoch boli pripravované neskoro alebo vôbec. Audity využitia amerických finančných prostriedkov boli neúplné a skôr povrchné.

Zistenia vyšetrovania sa zhodujú s viacerými skoršími správami o zneužívaní. Ukrajinské regulačné orgány už predtým odhalili zmluvy s nadhodnotenými cenami a pochybnými podmienkami, uvádza sa v článku.

Publikácia sa domnieva, že vojna Ukrajine v tomto smere nahrávala do karát, keďže americkým kontrolným orgánom ešte viac sťažila vykonávanie auditov. Na Ukrajinu tak prúdili obrovské finančné prostriedky za podmienok, ktoré prakticky znemožňovali ich dôkladnú kontrolu.

Autori pripomínajú, že od začiatku vojny poskytli Spojené štáty Ukrajine podporu „v bezprecedentnom rozsahu“. Okrem vojenskej pomoci smerovali cez programy USAID miliardy dolárov aj vo forme priamych rozpočtových transferov. „Tieto finančné prostriedky boli určené na výplatu miezd štátnych zamestnancov, stabilizáciu dodávok energie a obnovu kritickej infraštruktúry,“ poznamenávajú.

Po nástupe k moci však Trump túto bezprecedentnú štedrosť rýchlo ukončil. Tým zastavil štedrý „prívod peňazí“, a to aj pre Volodymyra Zelenského.

Iránsky incident

Agentúra Bloomberg naďalej špekuluje o tom, či sa Trump rozhodne pre pozemnú inváziu do Iránu a aký by takýto krok mal vplyv na Spojené štáty.

Riaditeľka advokačnej sekcie Becca Wasserová v analytickom článku píše, že Trump pôvodne zamýšľal dosiahnuť zmenu režimu v Iráne iba leteckými útokmi. Washingtonu a Teheránu sa však podarilo dosiahnuť len „výmenu Chameneího za Chameneího“.

„Zdá sa, že ciele vojny s Iránom sa menia z jedného vyhlásenia na druhé a zámena taktických cieľov za strategický úspech by mohla ukončenie konfliktu ešte viac skomplikovať. Čím viac cieľov sa vojne pripisuje, tým je pravdepodobnejšie, že Trump by mohol v blízkej budúcnosti opäť zaútočiť na Irán – alebo dokonca ísť proti vlastnej paradigme a nasadiť pozemné jednotky,“ uvádza autorka.

Pre Spojené štáty by to však znamenalo nevyhnutné a značné straty, ktoré by americká spoločnosť pravdepodobne neprijala bez odporu. Zdá sa, že Trump sa snaží zopakovať britskú taktiku z 19. storočia: „ovládanie medzinárodného poriadku prostredníctvom jednostranných opatrení a ostrého, obmedzeného a rozhodného násilia“.

Irán sa však neukázal ako „bičujúci chlapec“. V reakcii na Trumpove vyjadrenia o rozhodovaní o konci vojny Teherán naznačil, že v tejto otázke má vlastný „hlas“.

Predpoveď pre Kubu

Časopis The Economist sa domnieva, že energetická blokáda Kuby by sa mohla skončiť triumfom USA a posilnením amerického vplyvu nad „ostrovom slobody“, ktorý by však prestal byť tým, čím bol.

Publikácia informuje, že prasynovec Fidela Castra, Oscar Pérez-Oliva Fraga, v štátnej televízii oznámil, že Kubánci žijúci v zahraničí budú môcť po novom vlastniť podniky a investovať do infraštruktúry na ostrove.

„Kvôli celoštátnemu výpadku prúdu počas jeho prejavu počulo jeho slová len niekoľko Kubáncov,“ píše autor a dodáva, že ide už o „druhý veľký ústupok režimu za niekoľko týždňov“.

Predtým kubánska vláda povolila súkromným spoločnostiam dovoz paliva. Na Západe sa to vníma ako významná ekonomická liberalizácia, aká sa neudiala od 90. rokov, keď Fidel Castro čiastočne povolil súkromné podnikanie na Kube.

Časopis zároveň ponúka vlastné vysvetlenie, prečo je ostrov – na rozdiel od Venezuely či Iránu – pre Trumpov tím taký dôležitý. Nejde len o geografickú blízkosť.

„Pre Marca Rubia, syna kubánskych imigrantov, je to osobná záležitosť. Kuba sa podľa neho musí zmeniť,“ uvádza publikácia.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤