V piatok 20. marca o 15:46 nastane jarná rovnodennosť, ktorou sa začína astronomická jar. Informuje o tom Slovenský zväz astronómov. Pravidelné striedanie ročných období vzniká obehom Zeme okolo Slnka, a je spôsobené sklonom zemskej osi (23,5º) k rovine jej obežnej dráhy. Pri jarnej rovnodennosti teda Slnko svieti na Zem „zboku“, dĺžka dňa a noci je na celej zemeguli rovnaká – 12 hodín, a na severnom póle končí polárna noc a začína sa polárny deň.
Od jarnej rovnodennosti je odvodený aj najvýznamnejší kresťanský sviatok – Veľká noc. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po prvom jarnom splne Mesiaca a môže byť medzi 22. marcom až 25. aprílom. Tohto roku pripadne na 5. apríla. Pri určovaní tohto pohyblivého kresťanského sviatku sa za dátum jarnej rovnodennosti vždy považuje 21. marec, bez ohľadu na to, že môže nastať až o 2 dni skôr. Deň a noc sú u nás rovnaké už 17. a 18. marca, teda niekoľko dní pred rovnodennosťou, čo je spôsobené astronomickou refrakciou.
Koniec zimy si pripomínali naši predkovia aj v pranostike „Na svätého Gregora, idú ľady do mora“. Pri pohľade do kalendára však zistíme, že meno Gregor je v kalendári už 12. marca. Jarná rovnodennosť pred reformou gregoriánskeho kalendára v roku 1582 nastávala práve okolo tohto dátumu. Od októbra 1582, keď bol zavedený súčasný gregoriánsky kalendár, nastala jarná rovnodennosť 19. marca 21-krát, 20 marca 295-krát a 21. marca 116-krát. 19. marca nastane jarná rovnodennosť najbližšie až v roku 2044 a 21. marca dokonca až v roku 2102.
Pri rovnodennosti je Slnko presne na nebeskom rovníku, v jarnom bode, a jeho poludňajšia výška je u nás 41,5º a bude sa postupne zvyšovať až do letného slnovratu 21. júna. Slnko vychádza presne na východnom bode a zapadá na západnom bode. Slnko vstupuje do znamenia Barana, no v skutočnosti je len v juhozápadnej časti súhvezdia Ryby.
V deň rovnodennosti bude večer vidno tenký kosáčik Mesiaca, pod ním Venušu a vysoko nad obzorom v súhvezdí Blížencov aj jasný Jupiter. Na miestach bez svetelného znečistenia bude možné zbadať nad západným obzorom slabý kužeľ svetla – zodiakálne svetlo.
S príchodom jari sa u našich predkov spájali tradičné zvyky, ktoré sa v niektorých regiónoch zachovali až dodnes. Najznámejšie je symbolické vynášanie Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti, ktorá sa páli a hádže z vysokej skaly alebo mosta do vody. Slávili príchod teplejšieho obdobia, čas pred poľnými prácami a pripravovali tradičné jedlá. Oslavovalo sa Slnko, kúpalo sa ešte pred jeho východom, robili sa očistné rituály, zapaľovali vatry a z kopcov púšťali horiace kolesá. Práve ohnivý kruh bol pre našich predkov magický, chránil ich pred zlými silami i chorobami. Preto starí Slovania v kruhoch obchádzali obydlia i hospodárske budovy a priestory vydymovali vetvičkami z borievky. Gúľanie farbených vajíčok malo zase zabezpečiť, aby sa ich plodnosť dostala do zeme a zabezpečila tak dobrú úrodu.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤