Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
MIGY OPÄŤ V CENTRE POZORNOSTI
Prokurátora rozhodla, ale otázky zostávajú nezodpovedané...
Stredozemné more sa mení. A zďaleka nejde iba o teplejšiu vodu pri hladine. Nová analýza vedcov podľa denníka Pravda ukazuje, že otepľovanie a zvyšovanie slano…
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
...ak by sme dostali do ruky zbraň, pozabíjali by sme sa...
Čo ak sa jedného dňa digitálne peniaze stretnú s AI, ktorú už nedokážeme zastaviť?
Len pred 164 rokmi 22. septembra americký prezident Abraham Lincoln nariadil prepustenie miliónov zotročených Afričanov
CDU utrpela historický debakel. AfD získala 38,2 percenta a Merz čelí otázke, či reformy zmeniť alebo za ne politicky zaplatiť.
Emil Horváth tvrdo zaútočil na Šimkovičovú a vedenie SND. Pri Hamletovi však chýba dôkaz o politickom zásahu.
Analytik Jan Campbell tvrdo o EÚ, vojne s Ruskom, európskom dlhu, migrácii, sankciách aj suverenite. Varuje tiež pred vojnou vo vesmíre.
Pozor, aby s tými spojencami v tom pekle naozaj neskončili!
Komentáre
31. 10. 2025
Ak sa prezident Donald Trump rozhodne začať vojenskú akciu proti Kube, Spojené štáty by mohli čeliť nepríjemným následkom, povedal pre Lenta.ru Magomed Kodzoev, vedúci výskumník Inštitútu Latinskej Ameriky (ILA) Ruskej akadémie vied.
"V Trumpovom tíme sú pravdepodobne ľudia, ktorí chápu, že Kuba nie je Venezuela. Ak v tejto krajine pri pobreží Floridy vypukne humanitárna kríza, bude to oveľa bližšie a desivejšie pre samotné Spojené štáty," uviedol Magomed Kodzoev, vedúci výskumník v Inštitúte Latinskej Ameriky Ruskej akadémie vied
Dňa 16. marca Trump vyhlásil, že po skončení útoku na Irán sa Washington „postará o Kubu“. Zároveň ostrovnému štátu priamo pohrozil.
„Kuba chce dohodu a myslím si, že buď ju čoskoro uzavrieme, alebo urobíme, čo musíme (...) S Kubou sa niečo stane pomerne skoro,“ uzavrel šéf Bieleho domu.
Medzitým 13. marca agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje informovala, že Trumpova administratíva zvažuje niekoľko možností, ako vyvíjať tlak na Kubu, vrátane zvýšenia ekonomickej závislosti ostrova od Washingtonu a zmeny vedenia krajiny. Pokiaľ ide o zmenu vedenia, americká administratíva sa zameriava na scenár, ktorý USA predtým použili proti Venezuele.
Washington chce konkrétne zabezpečiť zosadenie kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela a údajne už rokoval s Raúlom Guillermom Rodríguezom Castrom, vnukom bývalého kubánskeho prezidenta Raúla Castra. Predpokladá sa, že obe strany diskutovali o možnostiach zrušenia sankcií a odchode viacerých kubánskych lídrov z politiky.
Ako poznamenal politológ a šéf konzultačnej agentúry Pavel Dubravsky, Trump chce prevziať kontrolu nad Kubou z niekoľkých dôvodov:
Geograficky sa Kuba nachádza na kľúčovom mieste v Karibiku: kontroluje prístupy k Mexickému zálivu a trasy k Panamskému prieplavu.
Americká vojenská základňa v zálive Guantánamo na Kube pomáha presadzovať americkú vojenskú silu, a to aj v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Symbolicky tiež slúži ako pripomienka americkej prítomnosti v Latinskej Amerike.
Ideologicky sa Kuba prezentuje ako bašta protiamerického socialistického projektu na západnej pologuli, čo sa nepáči Republikánskej strane a kubánskej diaspóre žijúcej v Spojených štátoch.
Podľa Kodzoeva sú riziká vojenskej eskalácie vysoké, no Trump sa kvôli možným dôsledkom pokúsi o iné spôsoby tlaku na Kubu.
USA hľadajú alternatívu, najmä preto, že sú zaneprázdnené iránskym konfliktom. (...) Ak však Trump utrpí porážku, mohol by vsadiť na Kubu. Je pre neho dôležité cítiť sa víťazne, aj za cenu nepríjemných následkov, uvádza Magomed Kodzoev
Ako poukázal Kodzoev, ideálnou možnosťou pre Trumpa by bolo vyvolať vnútorné nepokoje na Kube, ktoré by mohli viesť k zmene režimu.
Už od čias studenej vojny mal každý americký prezident jeden cieľ: vyvolať vnútorné zmeny na Kube. Rozdiely sú v tom, ako to dosiahnuť. Trump sa pri vyvolaní nepokojov spolieha na šokovú terapiu, tvrdí Magomed Kodzoev.
Dňa 10. marca, uprostred ropného embarga uvaleného USA, došlo v Havane na Kube k výpadku prúdu. Príčinou bola porucha tepelnej elektrárne.
„Blok č. 2 tepelnej elektrárne Ernesto Guevara de la Serna zlyhal kvôli poruche v systéme riadenia turbíny,“ uviedli kubánski energetickí predstavitelia.
Uprostred energetického kolapsu vypukli na ostrove nepokoje. Dňa 15. marca demonštranti vyplienili kanceláriu Komunistickej strany v Moróne. Počas demonštrácie bolo zatknutých päť ľudí. Úrady tiež hlásili vandalizmus a použitie kameňov ako zbraní proti orgánom činným v trestnom konaní.
Kodzoev pripomenul, že kubánske úrady už v roku 2021 čelili rozsiahlym protestom a pripravovali sa na podobný scenár. Okrem toho by sa priamy tlak zo strany USA mohol vypomstiť.
"Počas protestov v roku 2021 neexistoval žiadny vonkajší nepriateľ ani efekt „obliehanej pevnosti“. Kubánci si dnes dokážu spojiť príčinu a následok výpadkov prúdu a pochopiť, že teraz na nich čaká „nepriateľ pred bránami“, pripomína Magomed Kodzoev.
„Teraz má veľká časť vlasteneckej populácie ďalšiu motiváciu postaviť sa proti politike USA. Trumpove kroky len pripomínajú obyvateľom ostrova, že ich ekonomické problémy sú výsledkom sankčného režimu USA,“ zdôraznil výskumník.
Napriek rastúcemu napätiu medzi Washingtonom a Havanou Kodzoev poukázal na možnosti dohody, ktorá by mohla uspokojiť Trumpa.
„Existuje jeden priesečník – ekonomika. USA môžu tolerovať komunistický systém jednej strany, ak sa kubánske úrady rozhodnú liberalizovať ekonomiku a previesť strategicky dôležité aktíva do rúk amerického kapitálu,“ poznamenal politológ.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj otázky bezpečnosti hraníc.
Trump má k otázke nelegálneho prisťahovalectva podľa Kodzoeva osobitný postoj. Medzi bezpečnostnými agentúrami USA a Kuby vždy existoval komunikačný kanál, a to aj napriek krízam vo vzťahoch.
Expert pripomenul aj incident z 26. februára, keď loď pod vlajkou USA nelegálne vstúpila do kubánskych teritoriálnych vôd a spustila paľbu. Washington okamžite poprel akúkoľvek účasť a súhlasil s Havanou, že na vyšetrenie incidentu vyšle špecialistov FBI.
„Na základe tohto vyšetrovania sa môžu nadviazať kontakty a vytvoriť určitá dôvera, ktorá môže viesť ku konštruktívnemu riešeniu problémov. Preto šanca na úspech v rokovaniach pretrváva, a to aj napriek hrozbám USA,“ uzavrel expert.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že Moskva je pripravená poskytnúť Kube všetku možnú pomoc v súvislosti s americkým embargom.
„My, ako Rusko, sme pripravení poskytnúť všetku možnú pomoc. Všetky tieto otázky diskutujeme s našimi kubánskymi kolegami,“ povedal hovorca Kremľa.
Podľa Peskova Kuba v súčasnosti čelí značným humanitárnym výzvam a Moskva udržiava s Havanou kontakty na expertnej aj pracovnej úrovni.
Ruský prezident Vladimir Putin 18. februára na stretnutí s kubánskym ministrom zahraničných vecí Brunom Rodríguezom Parrillom vyhlásil, že Moskva považuje nové sankcie voči Kube za neprijateľné.
„Nachádzame sa v špeciálnom období s novými sankciami. Viete, aký je náš postoj. Takéto kroky neakceptujeme," reagoval Vladimír Putin, prezident Ruska.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 11 min
pred 1 hod
pred 1 hod
