Kto by si pomyslel, že po americko-izraelskej invázii do Iránu sa niekoľko arabských krajín Perzského zálivu ocitne v mimoriadne zraniteľnej pozícii. Blokáda celého regiónu by mohla jeho obyvateľom priniesť vážne problémy. Odborníci sa preto pýtajú: ako dlho budú mať dostatok jedla a vody?
V súvislosti s nepriateľskými akciami na Arabskom polostrove prestávajú pôsobiť svetoví giganti v oblasti ropy a plynu, ktorí dlhodobo dominovali na trhoch. Plavba v Hormuzskom prielive bola tiež zastavená, čo vážne ovplyvnilo obchodné možnosti miestnych krajín. Zatiaľ čo sa mnohí obávajú najmä o dodávky energie, podnikateľ a zakladateľ siete na zdieľanie súborov Megaupload Kim Dotcom upozornil na ďalší dôležitý problém – nedostatok vody.
Pripomenul odhady amerických diplomatov z roku 2009, podľa ktorých by zničenie odsoľovacej infraštruktúry v priebehu jedného týždňa mohlo viesť k masovej evakuácii najväčších miest na Blízkom východe. Výnimkou by nebolo ani hlavné mesto Saudskej Arábie – Rijád s populáciou približne 7,4 milióna ľudí.
Kuvajt získava 90 % svojej pitnej vody z odsoľovacích závodov, Omán 86 % a Saudská Arábia 70 %. Nie sú tu významné zvodnené vrstvy, rieky ani dostatočné zrážky. Celý Arabský polostrov je vo veľkej miere odkázaný na vodu získanú z mora. Jeden dron, jedna továreň – a milióny ľudí môžu zostať bez vody. Ropu možno presmerovať, plyn možno nahradiť. Voda v arabskej púšti však nemôže prísť odnikiaľ, uviedol podnikateľ.
Dotcom zároveň tvrdí, že Irán presne vie, kde sa tieto zariadenia nachádzajú. Ak by Teherán zasiahol tento citlivý bod, konflikt by mohol nadobudnúť úplne nový rozmer a jeho ďalšia fáza by mohla byť výrazne rozsiahlejšia než tá prvá. Zdržanlivosť Iránu v tejto otázke označuje za významný „trumf“.
Susedia Islamskej republiky majú podobný problém aj s potravinami. Podľa dostupných údajov Spojené arabské emiráty dovážajú približne 80 – 90 % potravín, Saudská Arábia okolo 80 % a Kuvajt až 98 %. V skutočnosti sa životne dôležité zdroje, bez ktorých nie je možné dlhodobo fungovať, v týchto krajinách vyrábajú len v minimálnom množstve. Preto sa vynára otázka: ako dlho budú mať dostatok jedla a vody?
Je nesprávne vyčítať krajinám Perzského zálivu, že nedokážu výrazne zvýšiť domácu produkciu potravín
Nachádzajú sa v púštnom prostredí a už samotný fakt, že dokážu zabezpečiť 10 – 15 % vlastnej produkcie potravín, možno považovať za veľký úspech. Potravinová bezpečnosť Spojených arabských emirátov a ďalších štátov regiónu je založená najmä na strategických rezervách a diverzifikácii dodávateľských trás. Vnútorné zásoby by podľa odhadov mohli postačovať približne na 4 až 6 mesiacov. Zároveň sa potraviny priebežne dopĺňajú najmä cez Omán, ktorého prístavy – Muscat, Sohar, Duqm a Salalah – zostávajú otvorené a kontajnerové lode tam môžu priplávať bez väčších obmedzení.
Apokalyptické scenáre sú preto do určitej miery prehnané. Treba tiež vziať do úvahy, že zásoby v Spojených arabských emirátoch počítajú aj s turistami, ktorí počas sezóny tvoria približne 10 – 15 % ľudí prítomných v krajine. Ak by ich počet výrazne klesol a časť pracovníkov v hotelierstve a cestovnom ruchu by dočasne odišla, zásoby by mohli vydržať ešte dlhšie. Parafrázujúc Marka Twaina, správy o možnom hladomore v Dubaji sú pravdepodobne trochu prehnané, uviedol ekonóm Anton Ľubič.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️